POPRAD. Spoločnosť pre spoznávanie a záchranu mokradí Živá voda z Liptovského Mikuláša sa rozhodla zachrániť popradské rašelinisko.
Na dnešný deň zorganizovalo združenie brigádu zameranú na upratovanie a čistenie unikátneho rašeliniska na Slovensku.
Organizátorom čiastočne skomplikovalo zámer počasie. Aj napriek tomu sa našlo pár odvážlivcov, ktorí sa rozhodli aj v daždi prispieť k záchrane popradského rašeliniska.
„Rašelinisko je zaujímavé aj tým, že je to jedno z mála rašelinísk, ktoré sa zachovali priamo v intraviláne mesta,“ uviedol pre médiá koordinátor projektu „Zlepšenie ochrany vybraných mokradí severného Slovenska na základe fauny vážok“ Dušan Šácha.
V rámci projektu plánujú dobrovoľníci odstrániť náletové dreviny a kry. „Cieľom projektu je zlepšenie stavu rašeliniska tak, aby vyhovoval tým spoločenstvám, ktoré tu sú cenné,“ uviedol Šácha.
Rašelinisko vzniklo v dobe ľadovej
Z jednej časti zarastá rašelinisko trstinou, po celej ploche sú náletové dreviny a kry, ktoré by počas niekoľkých rokov spôsobili zánik vzácnych prírodných hodnôt, ktoré sú tu dnes.
„V minulosti sa ľudia o tieto rašeliniská starali, aj keď nie cielene, a tým sa udržiavalo to, čo tu je cenné,“ dodal Šácha. Skončením tradičného obhospodarovania pôdy začalo aj rašelinisko postupne zarastať.
Foto k článku: TASR/Oliver Ondráš
Okrem unikátnych rastlín a živočíchov je popradské rašelinisko zaujímavé aj vývojom, akým prešlo hlavne za posledných asi 50 rokov.
„Rašelinisko sa tu nerušene vyvíjalo od poslednej doby ľadovej až do 60-tych rokov minulého storočia. Potom sa tu začala ťažiť rašelina, prišli zásahy, ako napríklad odvodnenie. Časť sídliska Juh stojí na pôvodnej rozlohe rašeliniska. Po tom, ako tieto činnosti ustali, sa obnovilo do skoro prirodzeného stavu,“ uviedol Šácha.
Ešte asi pred 15 rokmi ústila do jednej z odvodňovacích priekop rašeliniska odpadová kanalizácia jedného z panelákov.
Vyhlásenie za chránený areál sa nepodarilo
Do súčasnosti sa zachovalo rašelinisko na ploche približne 4,5 hektára. Zvyšok zachovaného rašeliniska sa nachádza medzi hlavnou cestou I/18, autobazárom, cyklistickým chodníkom a mestskou komunikáciou k sídlisku Juh.
Ešte asi pred desiatimi až 20 rokmi bola snaha ochranárov vyhlásiť rašelinisko za chránený areál, čo sa však nepodarilo.
Aj napriek nepriaznivému vývoju za posledných asi 50 rokov sa na popradskom rašelinisku zachovalo niekoľko rastlín a živočíchov, ktoré sa nikde inde na Slovensku nenachádzajú.
„Rašelinisko je v rámci Slovenska jedinečné. Predstavuje jeden z mála zachovaných zvyškov pôvodných rozsiahlejších ekosystémov slatinných mokradí Popradskej kotliny,“ uviedol Šácha.
Doteraz bola na rašelinisku zistená prítomnosť 27 druhov ohrozených rastlín. Počet druhov chránených podľa slovenskej legislatívy je 19, na európskej úrovni je chránených päť druhov.
„Ide napríklad o mloka hrebenatého. Je to druh, pre ktorý sa vyhlasujú územia európskej sústavy Natura 2000. Niektoré zo vzácnych rastlín a živočíchov nemajú ani slovenský názov. V rámci Slovenska len na Popradskom rašelinisku žije poddruh metlice trstnatej – paludosa. Vstavač dactylorhiza cruenta.„Je to jediná lokalita v Karpatoch, kde bol tento druh zistený, najbližšie žije až v Alpách,“ povedal Šácha.
Uzemie vyčistia od odpadu a pokosia
Zo živočíchov tu žije aj šidielko coenagrion armatum, ktoré sa nikde inde na Slovensku nevyskytuje. Na rašelinisku je aj veľký výskyt prvosienky pomúčenej, vstavač májový, kruštík močiarny alebo tučnica obyčajná.
Projekt Zlepšenie ochrany vybraných mokradí severného Slovenska na základe fauny vážok získal finančnú podporu z Programu Švajčiarsko-slovenskej spolupráce v celkovej výške takmer 27 769 eur.
V oblasti praktickej starostlivosti sa plánuje kosenie, odvoz odpadu, likvidácia inváznych druhov rastlín, spresnenie hraníc, pripomienkovanie programov starostlivosti, ako aj spracovanie informačných materiálov, náučných lokalít a zapojenie miestnych komunít do ochrany lokalít.
Okrem popradského rašeliniska je projekt zameraný aj na záchranu Šujského rašeliniska v Rajeckej Lesnej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
