Odhalili ju v jednej z opravených barokových pivníc. Kusy dreva majú rôzne nápisy a približujú aj vtedajšiu symboliku.
STARÁ ĽUBOVŇA. Väčšinu drevených pilierov zozbierali múzejníci pred rokmi z ľudových domov po okolí. Niektoré kusy dokonca poprivážali legendárnym trabantom. V tom čase netušili, že zbierka raz dostane ucelený rozmer.
„Zbierka obsahuje 44 kusov drevených trámov, ktoré majú vlastnú historickú hodnotu. Najstarší trám pochádza z roku 1729,“ povedala Monika Pavlečíková, etnografka a kurátorka výstavy.
Drevené trámy dominujú výstave s názvom Tesársky um a symbol života. Pre jej obohatenie do nej kurátorka zakomponovala aj tesárske práce a z nich pochádzajúce výrobky.
V pivnici pod hradom sú vystavené aj dokumentačné fotografie.
Ľubovnianske múzeum venuje podujatie Jánovi Lazoríkovi. Práve bývalý zamestnanec doň poprinášal množstvo drevených trámov.
„Pán Lazorík mal trabant a v ňom vybrané sedačky. Neraz som v ňom sedela na vreci cementu. Zvážal tiež trámy, ktoré z auta trčali, na konci bol zakrútená červená šatka. Keď ho zastavili policajti, dostali prednášku, že nevedia, čo je to kultúrne dedičstvo,“ prezradila etnografka.
Pod trámom čepili nevestu i kládli umierajúceho
Drevené piliere pochádzajú z rôznych ľudových domov v okolí. Podľa M. Pavelčíkovej mali okrem konštrukčnej aj výtvarnú, ale i duchovnú hodnotu.
„V duchovnom živote rodiny mali tragáre veľký význam. Pod nimi dostávali požehnanie mladé páry pred sobášom, čepila sa pod ním nevesta. Pod trám prinášali aj umierajúceho, či ťažko rodiacu ženu. Ak niekto odchádzal z domu, pod tragárom prosil o požehnanie,“ priblížila M. Pavelčíková.
Dodala, že trámy slúžili aj na odkladanie vzácností, akými boli modlitebná knižka, peniaze, či kúpno-predajné zmluvy.
Reštaurátorské práce na trámoch robili špecialisti v Levoči.
„Posledné dva trámy sa nám do zbierky podarilo zohnať asi pred dvoma rokmi. Dali nám ich Rómovia z Podolínca, ktorí opravovali svoj dom,“ doplnil Dalibor Mikulík, riaditeľ múzea.
Výstava v podhradí potrvá počas celej letnej sezóny. Exponáty sa neskôr zrejme premiestnia. Je možné, že ich múzejníci uložia v blízkom skanzene.
Zaujalo nás
Zachraňoval tragáre
Ján Lazorík pracoval v múzeu v Starej Ľubovni v rokoch 1977-85. Ako etnograf sa venoval aj systematickému výskumu v teréne.
Okrem iného takto spomína: „Dnes tragáre, nosné povalové trámy a s nimi i bývalé pôjdy v príbytku človeka, sú už takmer minulosťou. Taká irónia ... . Už v 60. rokoch minulého storočia – začalo to brizolitom, bolo sa treba ponáhľať, zachraňovať a práve najviac pamiatkového sa dalo nájsť v najzaostalejších pomeroch...“
rin
Fakty
Opravené pivnice
Netradičnú výstavu sa múzejníci v Starej Ľubovni rozhodli umiestniť po prvýkrát v starej pivnici pod hradným kopcom. Jej útroby podobne aj s ďalšou pivnicou prešli opravami. „Priestor bol v surovom stave, určite bude využívaný na ďalšie expozície,“ poznamenal Dalibor Mikulík, historik a riaditeľ Ľubovnianskeho múzea.
Pivnica bola v minulosti súčasťou barokového podhradia. „Hrady v 18. storočí stratili svoje opodstatnenie ako obranné pevnosti. Panstvo vtedy spohodlnelo, nechcelo sa mu chodiť vysoko na hrad. Preto budovalo barokové podhradie s celou správou,“ dodal historik.
rin
Tesársky um. Pivničná miestnosť vypovedá o remesle viac.
Kurátorka. Monika Pavelčíková výstavu zabezpečovala.
Foto: rin
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
