Katastrálna hranica Gemerskej Hôrky a Plešivca raz bude prekreslená, nádejajú sa pamätníci aj súčasní predstavitelia obce Plešivec. Niekoľkoročný súdny spor, ktorý v roku 1997 podali Plešivčania, stále nemá jasné ukončenie.
GEMER. Po takmer 24 rokoch od nežnej revolúcie je proces nápravy majetkových krívd a vysporiadanie majetkových pomerov poškodených subjektov stále neukončený. Nespravodlivosť pociťujú aj Plešivčania.
Zástupca starostu v Plešivci Mikuláš Cmorík sa venuje prípadu odobratia pozemkov patriacich obci od roku 1995.
„Môj starý otec Štefan Farkaš, ktorý dlhé roky pracoval v tomto závode spolu s ďalšími, chodili k nám každú nedeľu poobede hrať karty a rozprávali sa o historickej krivde spôsobenej 'malou Moskovou – kiss Moskva' Gemerskou Hôrkou na nás obyvateľoch. Vtedy som nechápal, o čo ide. Podrobne som začal študovať túto tému na popud bývalého starostu, dnes už nebohého Árpiho Brezinu, ktorý ma o to požiadal,“ vysvetľuje a zameriava sa na fakty.
Rešpektovaná vôľa strany
Podľa jeho slov Závodná organizácia KSS pri Gemerských celulózach, n. p. Gemerská Hôrka, pošta Plešivec, v roku 1949 požiadala nadriadené orgány, aby bol závod v katastrálnom území Plešivca pričlenený ku Gemerskej Hôrke.
Dôvodom bolo, že deväťdesiat percent osadenstva závodu sa grupovalo z obyvateľov obcí okresu Šafárikovo.
„ZO KSS sa obrátila v auguste 1953 aj na kanceláriu Prezidenta republiky v Prahe. Aj napriek tomu, že to bolo v rozpore s vtedy platnými právnymi normami, dožadovala sa, aby vôľa robotníckej triedy na čele s komunistickou stranou bola štátnymi orgánmi rešpektovaná,“ sleduje historický dej zástupca starostu.
Zástupca starostu vysvetľuje, že Plešivčania nechcú nič iné, iba to, čo im celé stáročia patrilo.
„Od doby vládnutia Bebekovcov, počas Rakúska–Uhorska, počas prvej Československej republiky až do násilného odčlenenia komunistickou mocou. Chceme prinavrátiť 8,5 hektára pozemkov, nežiadame ani centimeter z vlastníctva Gemerskej Hôrky,“ presviedča zástupca starosta.
V roku 1997 bol na Okresný úrad v Rožňave, katastrálny odbor, doručený návrh Plešivca na začatie konania o určenie hranice Plešivca. Obec žiadala, aby správny orgán určil hranice vo vzťahu ku Gemerskej Hôrke podľa stavu pred rokom 1953.
Nejasný rozsudok
Plešivecký návrh na zmenu hraníc v roku 2002 kataster zamietol, a tak sa obec obrátila na Krajský súd Košice.
Ten zrušil rozhodnutie Správy katastra Rožňava a vrátil veci späť na opätovné prerokovanie.
Po zamietnutí katastra dal Plešivec vec na prešetrenie prokuratúre. Krajský súd odobril rozhodnutie katastra, hoci predtým rozhodol presne opačne.
Napriek tomu, že rozsudok Najvyššieho súdu SR je platný už tretí rok, kataster v Rožňave sa opätovne rozhodol v neprospech Plešivca, ktorý sa odvolal na druhostupňový odvolací správny orgán Krajský súd Košice.
Súdny spor sa ťahá od roku 2002 a stále nie je jasný konečný rozsudok.
„Právom sa dožadujeme aplikácie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, veď ide o lukratívne pozemky, na ktorých dnes stojí SCA Hygiene Products. Finančné prostriedky z daní z nehnuteľností neprúdia do nášho rozpočtu, ale do rozpočtu Gemerskej Hôrky. Tým prichádzame o značné peniaze, ktoré nám chýbajú v rozpočte,“ reaguje zástupca starostu.
Rozhodnutie nedoručené
Marta Karapová z odboru kontroly Správy katastra z Košíc informovala, že v priebehu konania vydala Správa katastra Rožňava niekoľko rozhodnutí.
„Posledné rozhodnutie bolo vydané v apríli 2010. V rámci odvolacieho konania bolo rozsudkom Krajského súdu z januára 2012 potvrdené. Plešivec sa voči rozsudku Krajského súdu Košice odvolal. Odvolacím orgánom je Najvyšší súd SR v Bratislave. K dnešnému dňu Správe katastra Rožňava nebolo doručené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a konanie eviduje ako právoplatne neukončené,“ povedala M. Karapová.
Oslovili sme aj starostu Gemerskej Hôrky Zoltána Tömöla (Neka).
Ten potvrdil, že je do celej veci zainteresovaný a čaká na rozuzlenie od súdu. Viac sa k tomu nechcel vyjadrovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
