Variť po boku známeho šéfkuchára Jaroslava Žídeka sa nepodarí každému. Pripraviť pre neho skutočne netradičné jedlo je rovnako ojedinelým javom. Betliarčanka Gertrúda Jergová najslávnejšiemu kuchárovi na Slovensku pripravila skutočnú lahôdku, žabie stehienka.
BETLIAR. J. Žídek svojho času natáčal televíznu reláciu v betliarskom kaštieli. Na výpomoc pri príprave miestnej špeciality si pozval práve G. Jergovú.
Jej vyprážané žabie stehienka si pochvaľoval a prisľúbil, že ich zaradí do menu vo svojej reštaurácii.
Jergová zaspomínala, aké to bolo, keď sa mala po prvýkrát „stretnúť“ s touto miestnou špecialitou. Keď sa do Betliara vydala, nemala ani potuchy, že sa tu jedia žaby.
„Žiab bolo v parku kaštieľa vždy dostatok. Keď ste sa večer prešli, nebolo kam stúpiť. Manžel ich nachytal a kázal mi ich pripraviť. S údivom som sa na neho pozerala,“ zaspomínala. Hoci mu ich pripravila, nenašla odvahu ochutnať ich.
„Mala som k nim odpor, hoci ma manžel presviedčal. Aj panvica, na ktorej som ich pripravovala, skončila pri sliepkach. Manžel mi hovoril, len nech ich skúsim, že iní na to neumreli, neumriem ani ja. Nakoniec som ten odpor prekonala. Boli výborné. Žabie mäso je niečo medzi kurčaťom a rybou.“
Odvtedy počas sezóny pripravovali žaby na dva spôsoby. Tradičný, stehienka podusené na cibuľke, okorenené, osolené s praženicou a už o čosi modernejší - žabie stehienka v trojobale vyprážané.
„Pred obaľovaním som mäsko pomočila v mlieku, aby tá pachuť sa vstrebala do mlieka, aby bolo jemnejšie. Keď ich J. Žídek ochutnal, Žiadal si ďalši porciu, tak som mu povedala, že nech si ide nejakú tú žabku chytiť ku rybníku,“ poznamenala s úsmevom.
Račia i krabia pochúťka
Žabie stehienka majú v Betliari stáročnú históriu. Zaviedli ju grófi z kaštieľa.
„Vodili si sem hostí z celej Európy a s nimi prichádzali aj netradičné recepty. Sluhovia, ľudia z Betliara sa inšpirovali pánmi a tiež stehienka ochutnali. Odvtedy miestnych volajú žabiaci (žabäri). Žiab bolo v čase sezóny dosť, vajíčok tiež, takže bolo to lacné jedlo. Žaby sa zbierali, len kým sa nezačali páriť. Trvalo to asi pol druha mesiaca,“ zdôraznila.
V rodine G. Jergovej sa okrem žabích stehienok podávali aj raky. Tie s manželom kedysi zbierali v rieke Slaná. Odkedy však vybudovali priehradu Dobšiná, raky v rieke už nie sú.
„Raz manžel vylovil niekoľko rakov, že ich upečie a mala som ich ochutnať. Kázala som mu, aby ich hodil späť do rieky, že to nebudem jesť. No nechal toho najväčšieho, ktorého mi dal ochutnať. Bol výborný. Najlepšie je pripraviť raka na otvorenom ohni, niekedy sa však aj varí v horúcej vode na sporáku,“ doplnila.
Žabie stehienka už roky nejedla, rovnako tak ani raky. Pred rokmi však v Nemecku ochutnala kraby a ich chuť ju tiež oslovila.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
