V týchto dňoch, kedy sadeničky stromčekov pestovaných v lesných škôlkach určené na výsadbu v kalamitnom území Tatranského národného parku ešte spia pod bielou perinou, napĺňajú lesníci snehom snehové jamy.
TATRANSKÁ LOMNICA. Kým totiž na záhonoch v Stredisku genofondu drevín Rakúske lúky v nadmorskej výške približne 800 metrov začiatkom jari už snehu niet a stromčeky začínajú vyháňať puky, na kalamitných plochách vo výškach 1200 metrov nad morom a viac, v ktorých sa majú vysádzať, je snehu neraz ešte i po pás.
Z tohto dôvodu je nutné sadeniciam ich vegetačný pokoj predĺžiť, kým sa sneh neroztopí a pôda nerozmrzne.
„Práve na to využívame už spomínané snehové jamy,“ dozvedeli sme sa od Jána Marhefku z odboru starostlivosti o lesy zo Štátnych lesov Tatranského nádrodného parku (ŠL TANAP).
„Sú to zariadenia, ktoré sú vybudované z betónových stien alebo ako zrubová stavba, zapustené do zeme. Dôležité je, aby boli vybudované na miestach, ktoré okolité prostredie udržiava v chlade čo najdlhšie a sneh sa v nich odtápa iba pozvoľna,“ vysvetlil Marhefka.
Ako ďalej dôvodil, snehové jamy sa spravidla nachádzajú v dolinkách mimo dosahu priameho slnečného žiarenia.
„S výhodou sa využíva tieň, ktorý poskytuje hustý lesný porast. Pritom je dobre, ak sú dvere orientované na sever. Pretože dvere sú najslabším miestom z pohľadu výmeny tepla medzi vonkajším prostredím a vnútrom snehovej jamy,“ doplnil.
Sneh sa prikrýva pilinami
Sneh v snehových jamách sa prikrýva vrstvou pilín tak, aby sadeničky, keď sa budú ukladať do jám, neležali priamo na snehu, ale aby si vlhkosť dokázali udržať pomocou pilín, ktoré nasajú vodu z topiaceho sa snehu.
„V minulosti sme používali aj ľad, ktorý sme rezali na jazierku v Tatranskej Lomnici. Aj to bol dobrý spôsob, ako zabezpečiť podmienky na uskladnenie sadeníc po tom, ako sa vyberú zo zeme a predtým, ako sa do zeme opäť zasadia,“ konštatuje Ján Marhefka.
Predĺženie vegetačného pokoja vyzdvihnutých sadeníc zo záhonov v lesnej škôlke je teda dôvodom ich dočasného uskladnenia v snehových jamách.
V tomto roku obnovia ŠL TANAP–u v nimi spravovanom území TANAP–u opätovne približne 200 hektárov kalamitných plôch. Potrebovať na to budú približne pol milióna sadeníc stromčekov.
V drevinovom zložení bude, vzhľadom na vyššiu nadmorskú výšku, v ktorej sa obnovované územia nachádzajú, prevládať smrek, smrekovec, jedľa a borovica, z listnatých buk, javor, jaseň, jelša či brest.
Autor: mn
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
