VYSOKÉ TATRY. Stretnúť vlka vo voľnej prírode je na rozdiel od medveďa podľa zoológa Štátnych lesov Tatranského národného parku Jozefa Hyblera pre bežného návštevníka, ale aj obyvateľa Tatier výnimočnou udalosťou.
„Vlci nechodia po kontajneroch ako niektoré medvede,“ zjednodušil tieto dôvody J. Hybler.
Vlk je plaché zviera, ktoré sa človeku vyhne veľkým oblúkom. Vlk podľa neho nezaútočí na človeka ani vtedy, ak by ho náhodou vyrušil pri koristi alebo ak sa človek priblíži k jeho brlohu.
Vzhľadom na to, že vlk je plaché zviera s dobre vyvinutými zmyslami, človeka zacíti skôr, ako ho človek môže zbadať.
Zdravý vlk na človeka neútočí
Hybler len z literatúry pozná prípady stretu človeka s vlkom, prípadne útoku na človeka. V týchto prípadoch však išlo o jedince, ktoré boli postihnuté besnotou.
Napadnutia zdravým vlkom sa podľa neho ľudia nemusia obávať. V minulosti sa podľa niektorých historických správ vyskytli prípady, keď vlci konzumovali ľudské mäso. Išlo napríklad o obete, ktoré zahynuli počas vojny.
Vlk loví prevažne jeleniu a diviačiu zver, z ktorej sa dokáže nasýtiť celá svorka. Korisťou vlkov býva aj srnčia a kamzičia zver a v čase núdze nepohrdne ani zdochlinami.
Povedať presné počty vlkov pohybujúcich sa na území Tatranského národného parku je podľa Jozefy Hyblera veľmi ťažké.
Vlčia svorka má veľké teritórium. Za jednu noc dokáže prebehnúť aj desiatky kilometrov. Teritórium vlčích svoriek sa neprekrýva s územím národného parku.
Ako príklad uvádza Hybler svorku z oblasti Tatranskej Javoriny, ktorá operuje aj v oblasti Osturne na Zamagurí.
Mimo územia národného parku sú aj iné vlčie svorky. Jedna svorka má približne troch až piatich členov.
Podľa pozorovaní možno podľa Hyblera povedať, že na území národného parku žije niekoľko desiatok vlkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
