Z malého, kedysi banského mestečka odišli postupne za prácou do hlavného mesta Bratislavy rodičia so svojimi dvomi dospelými deťmi, pridala sa aj nevesta s malým vnukom.
DOBŠINÁ. O svoj príbeh sa s nami podelila 48-ročná Mária Červenáková. Netají, že sťahovanie z rodného mesta sprevádzali aj emócie.
Jej dojímavý príbeh je príkladom toho, ako vysoká miera nezamestnanosti skúša v Gemeri miestne rodiny.
„Pracovala som stále, od svojich 18 rokov s výnimkou krátkych materských dovoleniek. Napríklad, bola som zamestnaná v krajčírskej dielni v našom meste. Za prácou som dochádzala aj 30 kilometrov do okresného mesta Rožňava. V čase krízy som však prišla o prácu a aj pre môj vek bolo ťažké nájsť si nové zamestnanie. Podpora v nezamestnanosti, tak to bolo pre mňa ťažké obdobie. Nebola som zvyknutá sedieť doma, klesol nám aj finančný príjem. Účty bolo treba platiť, naša dcéra vtedy študovala na vysokej škole,“ začína svoje rozprávanie pani Mária.
Akoby však smoly v ich rodine nebolo dosť, o prácu prišiel aj jej ženatý syn. Celá ich rodina vtedy bývala vo vlastnom viacgeneračnom dome.
Narodil sa im vnuk, čo znamenalo obrovskú radosť, rodinu však stále mátali ekonomické problémy.
Dom musela vymeniť za ubytovňu
„Manžel pracoval ako baník dlhé roky v Nižnej Slanej, diagnostikovali mu však chorobu z povolania. Príležitostne chodieval na brigády, našťastie, z bane dostával rentu. Aj keď to bol veľmi nízky príjem, stále to bolo lepšie ako nič,“ pokračuje pani Mária vo svojom rozprávaní.
Kritická situácia ju nakoniec nútila odísť do sveta. „Posielala som žiadosti, oslovovala známych, nakoniec mi jedna známa poradila prácu v Malackách,“ vysvetľuje M. Červenáková.
V zrelom veku nasledovala rozlúčka s rodinou, práca na turnusy, bývanie na ubytovni, hoci v Dobšinej mala svoju domácnosť, krásny dom a záhradu.
„Bolo to veľmi ťažké, vedela som však, že musím odísť, aby som pomohla rodine. Manžel aj syn pracovali len v rámci brigád,“ dodáva rodáčka z Dobšinej.
Stretla aj zaujímavých východniarov
Pani Márii chýbala rodina, manžel, s ktorým žila tridsať rokov. Možno práve vtedy u rodiny Červenákovej začala klíčiť myšlienka odísť do sveta za prácou. Jediným cieľom bolo – byť spolu.
Po roku dcéra pani Márie skončila vysokoškolské štúdium. Usadila sa v Bratislave, tiež pre prácu. Pani Mária sa nasťahovala k nej. „Prenajatý byt, začínať úplne odznova,“ vyznáva sa Gemerčanka zo svojich pocitov.
V hlavnom meste si opäť našla prácu, pretože sa drží hesla, že kto chce, ten si zamestnanie nájde.
Upratovala v najluxusnejšom hoteli v Bratislave. Zrazu mohla porovnávať dva svety. Ako hovorí, bola to veľmi dobrá životná skúsenosť.
Dnes pracuje v jednej z bratislavských reštaurácií a je veľmi spokojná. S úsmevom hovorí, že v hlavnom meste stretla veľa zaujímavých ľudí, čuduj sa svete, hlavne z východu republiky.
Opustili istotu svojho domova
Postupne do Bratislavy prišiel pracovať aj manžel a syn pani Márie. Nakoniec v rodine Červenákovej došlo k osudovému rozhodnutiu.
Po jedných vianočných sviatkov sa pobalila aj nevesta s malým vnúčikom a všetci sa ocitli v Bratislave.
Manžel aj syn pracuje v automobilovom priemysle, nevesta si našla prácu v obchodnej spoločnosti, dcéra je povolaním učiteľka.
Ani začiatky v Bratislave neboli ľahké. Muži totiž najprv bývali na ubytovni, hoci všetci boli v jednom meste, stále neboli spolu.
Ani samotné sťahovanie z Dobšinej vraj nebolo ľahké, skôr naopak. Kto to nezažil, asi ťažko pochopí.
„Odrazu sme sa domov mali len vracať. Rozhodli sme sa však, že v Bratislave si nájdeme podnájom a začneme žiť tam. Neviem opísať ten pocit, keď sme opúšťali istotu nášho pekného domova, dobrých susedov a išli sme do cudzieho mesta, do neznáma. V Dobšinej ostal prázdny veľký dom a v Bratislave musíme platiť veľké peniaze za prenájom bytu. Zvykli sme si však, dôležitá je totiž budúcnosť. A čo je hlavné, celá rodina sme opäť spolu. Určite sa však na staré kolená chcem vrátiť domov, kde mám svoje spomienky,“ vyznáva sa pani Mária zo svojich pocitov.
O dom rodiny Červenákovej sa dnes starajú ich dobrí susedia. Keď majú voľno, ich cesta vedie do Dobšinej, kde sa stále cítia doma.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
