Pred desiatimi rokmi sa jej totiž narodil jej jediný syn, krátko na to jej však diagnostikovali zákernú chorobu skleróza multiplex.
LEVOČA. Táto 42-ročná Levočanka sa však rozhodla nezatvárať svoje srdce pred okolitým svetom. Dlhé roky pôsobí v Spišskom klube SM.
Občianske združenie pomáha ľuďom s diagnózou, akou trpí aj pani Slávka. Za túto činnosť ju prednedávnom ocenili v Prešove – získali Krajské srdce na dlani 2012.
V klube sa vzájomne podporuje niekoľko desiatok Spišiakov. Najmladší z nich má len trinásť rokov.
Pani Slávka so smútkom spomína, že s niektorými priateľmi sa už rozlúčila, choroba bola totiž silnejšia, ako vôľa žiť.
Prednedávnom jej mladý muž z klubu poslal rozlúčkový email so slovami, že vianočné sviatky má síce pekné, ale sú to už jeho posledné.
Už mu neostáva nič iné, len pasívne na lôžku čakať na smrť. Aj taká je skleróza multiplex.
Pracuje na polícii
„Chorobu mi diagnostikovali ako 32-ročnej mladej žene. Začalo to rôznymi príznakmi, ako dvojité videnie, tŕpnutie končatín. Najprv som mala na mozgu päť ložísk, potom sa ich počet rozšíril na 56. Naposledy mi lekári oznámili, že ich už nebudú rátať,“ hovorí o svojej chorobe pani Slávka.
Na prvý pohľad však vôbec nepôsobí ako človek, ktorý trpí tak vážnou chorobou. Dokonca pracuje v chránenej dielni pri kamerovom systéme na Mestskej polícií v Levoči. Práve z mestského úradu adresovala do Prešova Ivana Kellnerová návrh na spomínané ocenenie.
„Práca patrí k tým častiam môjho života, ktorá mi nedovolí stagnovať, zúfať si a smútiť. Byť denne medzi ľuďmi, byť osožná, dáva človeku veľa duševných síl,“ vysvetľuje pani Slávka.
Manžel a syn
„Moja choroba znamená veľa obmedzení. V domácnosti nemôžem, napríklad, robiť tak bežnú vec, ako umývanie okien. Dlhé pešie túry neprichádzajú do úvahy. Z liekov som poriadne nabrala kilá. Pridružila sa mi aj diagnóza porucha lymfatického systému. Nohy mám, preto aké mám, nemôžem nosiť sukne či topánky na podpätku,“ vymenúva pani Slávka.
Dnes jej už dokonca musí pomáhať osobná asistentka. Dôležité je pre ňu udržiavať si psychickú pohodu. Akýkoľvek stres či výkyvy sa jej okamžite podpisujú pod jej zdravotný stav. Preto sa snaží aj stretávať sa s pozitívne naladenými ľuďmi.
Najdôležitejší ľudia v jej živote je práve jej rodina. Hovorí, že manžel je ten, ktorý vždy pri nej stojí v dobrom aj zlom, a syn ju zase poháňa vpred. „Koľkokrát som unavená a nevládzem, je tu však môj syn, ktorý ma povzbudí, ani o tom nevie,“ hovorí pani Slávka.
Nie každý zdravý ich pochopí
Keď jej diagnostikovali chorobu, vtedy to bola pre ňu neznáma záležitosť. Nasledovalo zhromažďovanie informácií, hodiny presedené pri internete a napokon z toho vzišlo založenie Spišského klubu SM.
„Nie každý zdravý človek nás dokáže úplne pochopiť, vcítiť sa do našich problémov. V klube je to preto úplne iné, všetci sme tam akoby na jednej lodi. Je nás tam však viac žien ako mužov. Muži sa totiž zvyknú so svojimi trápeniami uzavrieť, čo nie je dobré. Keď človek pomáha iným, oveľa viac tým pomôže sebe,“ tvrdí pani Slávka o svojom pôsobení v klube.
Toto občianske združenie organizuje spektrum podujatí. Ide, napríklad, o benefičné koncerty, výstavy, rekondičné pobyty, dni pacientov s touto chorobou a podobne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
