SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Novovešťanka Mária Olejníková zasvätila svoj život službe v charitatívnej oblasti od založenia Spišskej katolíckej charity (SpKCH) až do odchodu do dôchodku v máji minulého roku. Ocenenie ju milo prekvapilo.
„Nečakala som to. Potešilo ma, že si na mňa v charite spomenuli a takýmto spôsobom si moju prácu ohodnotili,“ vyznala sa skromná dôchodkyňa. Po rokoch strávených v sporiteľni nastúpila do SpKCH ako ekonómka.
Z účtovníčky sa vypracovala na ekonómku a neskôr riaditeľku ekonomického útvaru charity. Sama o sebe tvrdí, že sociálna služba pomoci bola jej celoživotným krédom.
„Ekonomika je na každom kroku, jednoducho sa jej nevyhnete. Práca v charite ma napĺňala. Našla som tam uspokojenie. Mohla som pomáhať a zároveň vykonávať prácu, ktorá ma duševne napĺňala. Mala som v živote nad sebou ochrannú ruku,“ je presvedčená vitálna seniorka.
V zamestnaní na ňu spomínajú ako na láskavú a obetavú kolegyňu, ktorá bola ochotná pomôcť v každej situácii.
„Vždy si nájdem čas a idem pozrieť známych do charity, s ktorými som zažila toľko pekného. Porozprávame sa, čo nové nám život priniesol. A verím, že toho pekného ešte prinesie,“ usmieva sa pri rozlúčke M. Olejníková.
Práca dobrovoľníčky
Ocenenie Výnimočná žena dostala aj Katarína Staroňová z Harichoviec. Titulom je poctená.
„Myslím si, že je veľa výnimočných žien, ktoré nie sú viditeľné na verejnosti. V živote toho dokázali veľa v rôznych oblastiach,“ zamýšľa sa Harichovčanka.
Je nesporne osobnosťou v ženskom hnutí, už vyše 42 rokov sa venuje dobrovoľníckej práci.
Staroňová sa stala predsedníčkou Základnej organizácie Únie žien v Harichovciach v roku 1999 a na tomto poste pracuje dodnes. Rada by žezlo odovzdala nástupkyni, ale nikto ho nechce prevziať.
„Som dôchodkyňa, zdravie mi už tak neslúži, ale nedokážem ich presvedčiť. Ty to vieš najlepšie, odbijú ma, keď ich presviedčam,“ hovorí.
Každý pondelok sa stretávajú harichovské ženy pri ručných prácach. „Sme babinec, ktorý funguje mnoho rokov. Porozprávame sa o bežných veciach, zasmejeme sa. Keď niektorá prinesie staré fotografie, pospomíname. Veselo šteboceme, ale ruky sa nám nezastavia. Koľko žien k nám prišlo a nevedelo s ihlicami narábať a teraz štrikujú pre celú rodinu,“ žartuje Staroňová.
Výsledky šikovných žien obdivujú v Harichovciach na výstavách ručných prác.
Mieste žienky sa netočia len okolo domácich prác. Navštevujú divadlá v Prešove, Spišskej Novej Vsi a Levoči, stretnete ich na rôznych kultúrnych podujatiach, veseliciach, zúčastňujú sa športových podujatí.
„Snažím sa, aby žienky v obci žili dynamicky. Doma mám veľkú oporu a pomoc v manželovi, inak by som to asi nestíhala,“ chváli životného druha K. Staroňová.
Ocenená divadelníčka
Medzi ocenenými Spišiačkami je aj divadelníčka Iveta Liptáková. Z ocenenia bola prekvapená, zaskočená i potešená. Za uznanie zo srdca ďakuje.
„V dnešnej dobe sa všetko deje uponáhľane. A zrazu okolo vás sú ľudia, ktorí si myslia, že to, čo robíte, je výnimočné. Výnimočné je dnes to, že si vás niekto všimol. Mám to šťastie, že samotná oblasť, v ktorej pôsobím, je výnimočná. Veď bábkové divadlo alebo divadlo s mentálne postihnutými ľuďmi naozaj výnimočné je. Ja to zázemie, ten ľudský priestor pre prácu, vďaka nadšeniu zúčastnených, mám, ale výnimočne by som mohla aj umyť podlahu,“ vyjadrila s úsmevom I. Liptáková.
Láska na celý život
Na otázku, aká by podľa nej mala byť výnimočná žena, odpovedala: „Každá bytosť je výnimočná. Žena, pre mňa určite nie tá, ktorá má jediný problém, či je navarené, či dobre utrela prach, či sa dosť jagá podlaha v byte. Nie tá, ktorá vymení samu seba za súčasť inventára domácnosti. Výnimočný človek je každý, kto dokáže urobiť veci inak, ako to robia všetci naokolo. Človek, ktorý sa nezatvorí do klietky vlastného egoizmu a cynizmu.“
Liptáková celý život pracuje v umeleckej brandži. Ak by sa mala znova rozhodovať, určite by išla rovnakou cestou, rozhodla sa pre bábkové divadlo.
„Dáva oveľa väčšie možnosti pre čarovno, pre fantáziu. Divadlo má veľkú moc, dáva mi slobodu duše, posúva ma ako človeka. Nedá sa odstrihnúť, z divadelných myšlienok nevystúpite na stlačenie gombíka vo výťahu. Divadlo ma opantalo, ako keď sa narodí dieťatko, je to láska na celý život. Ďalšia vec je mať okolo seba tím nadšených ľudí, čo vám dávajú priestor pre sebarealizáciu,“ zamyslela sa.
Malé krôčiky v úspechu
Pomocou umenia pracuje aj s postihnutými deťmi. Tvorivá dramatika je pre ňu jeden z najkrajších spôsobov, ako sa hrať celý život, a pritom môže byť často dieťaťom.
„Deti sú bezprostredné, spontánne, uvoľnené bytosti, ktoré vo mne búrajú mantinely a dovoľujú mi vojsť do ich sveta, aby to nepôsobilo násilne, umelo, okopírovane a falošne. To isté platí aj pri práci s mentálne postihnutými ľuďmi. Hoci tvoriť pre ne je náročnejšie, s prihliadnutím na rôzne spôsoby postihnutia. No ich nadšenie, radosť, chuť tvoriť a predvádzať sa sú rovnaké ako u talentovaných detí. Vďaka mojim priateľom z Nášho domu na Chrapčiakovej ulici som spomalila svoj vlastný rytmus života. Oveľa viac sa dokážem tešiť aj z dennodenných maličkostí. Vďaka nim viem, že neplatí: čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra. Nech veci trvajú akokoľvek dlho, ak je človek trpezlivý a cieľavedomý, aj malými krôčikmi dosiahne viac, ako keby si včera obul sedemmíľové čižmy a nimi zadlávil niečo, čo ani sám nechcel,“ dodala umelkyňa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
