MATIAŠOVCE. Pamiatkový úrad rozšíril Národnú kultúrnu pamiatku kostol sv. Petra a Pavla v Matiašovciach v okrese Kežmarok o ohradný múr, cintorín pri kostole a sadovnícku úpravu v areáli kostola.
Samotný kostol je kultúrnou pamiatkou už od roku 1963. Zároveň vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku aj Krížovú cestu v Matiašovciach, ktorá je „vstavaná do múra okolo kostola sv. Petra a Pavla.
„Rozhodnutie o rozšírení kostola a vyhlásení krížovej cesty za národnú kultúrnu pamiatku ešte nie sú právoplatné. Čakáme ešte na vrátenie verejnej vyhlášky z miestneho obecného úradu a uplynutie lehoty na odvolanie,“ uviedol pre SITA Peter Škulavík z Pamiatkového ústavu.
Obec rozšírenie pamiatky podporuje
Podľa starostu Matiašoviec Mariána Štefaňáka, obec sa voči rozhodnutiu ani neodvolá.
„Považujeme to za potrebné a správne,“ uviedol o rozšírení kultúrnej pamiatky starosta Matiašoviec.
Vlastník kultúrnej pamiatky má možnosť bezplatnej odbornej a metodickej pomoci zo strany pamiatkových orgánov alebo na poskytnutie štátnej dotácie na obnovu kultúrnej pamiatky.
Zároveň je však jeho povinnosťou chrániť pamiatku a užívať ju v súlade s jej pamiatkovými hodnotami a pred jej obnovou si vyžiadať od krajského pamiatkového úradu rozhodnutie o zámere obnovy.
Rozšírenie pamiatkovej ochrany podľa starostu ocenia hlavne generácie, ktoré prídu po nás.
Vzácna pamiatka Zamaguria
Dôvodom rozšírenia objektovej skladby Národnej kultúrnej pamiatky kostol sv. Petra a Pavla o ohradný múr, cintorín a sadovnícku úpravu je ochrana jeho architektonických, kultúrno-historických, urbanistických a krajinných hodnôt.
Areál kostola slúžil na pochovávanie pravdepodobne už od jeho vzniku. Pochovávalo sa tu až do 18. storočia.
Na ploche bývalého cintorína pri kostole je vysoký predpoklad nálezov materiálnej kultúry od stredoveku až do konca 18. storočia
. Areál farského kostola sv. Petra a Pavla v Matiašovciach predstavuje zachovaný súbor pamiatkových objektov ako súčasti uceleného sakrálneho komplexu, ktorý tu vznikol už v stredoveku a v podstatnej miere sa vo svojej architektonicko-urbanistickej kompozícii zachoval až do súčasnosti.
Vznik Krížovej cesty inicioval v roku 1739 miestny farár Jakub Ladislav Cervus, ktorý bol spolu so správcom Jakubom Glatzom aj jej fundátorom.
Kurátorom kaplniek krížovej cesty bol vždy miestny farár. Jeho povinnosťou bolo vždy štyrikrát do roka usporiadať procesiu s patričnými pobožnosťami.
Prvé väčšie opravy krížovej cesty sa robili v roku 1835, kedy nahradili staré a schátralé obrazy novými. K ďalšej výmene obrazov došlo v roku 1950 a obnova samotných kaplniek sa uskutočnila v roku 1956 až 1957.
Podľa Pamiatkového úradu súbor 14 kaplniek krížovej cesty v Matiašovciach svojou hmotou, architektonickými, remeselnými a výtvarnými prvkami vykazujú pamiatkové hodnoty a spĺňajú kritériá na vyhlásenie národnej kultúrnej pamiatky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
