MARKUŠOVCE. Pasienková spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Oľšo – Markušovce (okres Spišská Nová Ves) obhospodaruje okolo 30 hektárov lesa. Najstaršie listnaté a ihličnaté stromy majú 70 rokov.
„Staráme sa o Oľšanský les, patrí k jedným z najčistejších. V lete ho často navštevujú hubári. V zimnom období sa sem prikrádajú osadníci z časti Zabijanec z Rudnian, ktorí bývajú neďaleko. V ktorúkoľvek dennú hodinu vyrážajú so sekerami do hory a vyberajú si najväčšie stromy. Ostáva po nich spúšť,“ hnevá sa predseda spoločenstva Emil Steiner.
Aj napriek pravidelným obchôdzkam sa im nedarí svoj majetok uchrániť.
„Máme rozpisy požiarnych služieb, robíme pravidelné obchôdzky. Ak by sme to tu nestrážili, ostala by len holina,“ myslí si člen spoločenstva Ladislav Šteiner.
Záruby na stromoch
Medzi niekoľko desiatok rokov starými drevinami sa týčia polmetrové pahýle. Silné zdravé stromy sú poznačené zárubami.
„Robia to úmyselne. Takýto strom postupne vyschne a bude ideálny na kúrenie,“ trpko vysvetľuje L. Šteiner.
Takmer v strede lesa sme objavili rúbanisko s čerstvými pahýľmi.
„Vyrúbali osem stromov. Tento peň má obvod 35 centimetrov. Je z borovice, ktorá mohla mať aj sedemdesiat rokov,“ hodnotí predseda spoločenstva.
K polmetrovým pňom čnejúcim zo zeme len sucho konštatuje: „Nechce sa im namáhať. Koreňový nábeh pri zemi je väčší, ťažšie sa im rúbe.“
„Policajti prídu, zhodnotia situáciu. Ťažko sa hľadá vinník. Osadníci zatĺkajú, nevyzradia. Páchateľ ostáva neznámy,“ krčí plecami E. Steiner.
Na zákony má svoj názor. „Keby nezamestnaných využívali v rámci aktivačných prác na čistenie lesov, mohli by si haluzinu zobrať domov. Pomohli by si a nemali by toľko času siahať na cudzie,“ myslí si.
„Keď sa môj pradedo vrátil z Ameriky, postavil si tu dom, kúpil roľu a kúsok lesa ako správny gazda. Máme v sebe zachovaný vzťah k tomuto kraju. Nechceme na dreve zarábať. Snažíme sa len, aby niečo deťom ostalo. Je to dedičstvo po predkoch,“ dodal pomaly už 70–ročný L. Šteiner.
Ochota k čisteniu lesa
V Rudňanoch v Spišskonovoveskom okrese žije vyše 2 000 Rómov na hranici biedy. Starosta Miroslav Blišťan (nez.) vidí riešenie, ako zabezpečiť drevo na kúrenie v zimných mesiacov pre osadníkov, čistením lesa v priebehu roka.
„Písomne som oslovil splnomocnenca vlády pre rómske komunity Petra Polláka, aby nám pomohol presadiť možnosť čistenia lesných porastov v štátnych lesoch. Dohodli sme sa, že keď sa u nás zastaví, preberieme túto otázku. Zatiaľ k osobnej schôdzke nedošlo,“ informuje starosta.
Podľa jeho slov takýmto spôsobom by sa zamedzilo nelegálnemu výrubu stromov bez využitia aktivačných prác. „Rómovia sú ochotní čistiť les, túto otázku som s nimi už prebral,“ dopĺňa informáciu.
Fakty
Aké tresty hrozia
Ak zlodej ukradne drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, ide o trestný čin krádeže a nezáleží na výške škody. Trestná sadzba je až dva roky. Uviedla to krajská policjaná hovorkyňa z Košíc Jana Mésarová.
„Ak však drevo nepatrí do lesného pôdneho fondu, rozhoduje tu výška spôsobenej škody. Ak spôsobená škoda nepresiahne 266 eur, ide o priestupok proti majetku. Ak je škoda vyššia, ide o trestný čin krádeže a páchateľovi hrozí trest odňatia slobody v závislosti od spôsobenej škody od 2 až do 15 rokov,“ informovala hovorkyňa.
ešl
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
