V tomto období bolo zakázané pracovať, lebo by mohla striga pobosorovať a počas letných prác na poli by sa oberali ruky. Dievčatá a chlapci chodievali do kúdzeľnej chyži a len sa zabávali.
SMIŽANY. Zvyky zimného obdobia sa začínajú Katarínou, nasleduje Ondrej, Mikuláš, Lucia, Barbora a Tomáš.
Vtedy sa dali vidieť strigy na krížnych cestách i to, ktorá žena je bosorka. Strigy mohli najviac poškodiť opitým ľuďom, lebo na nich mali väčší dosah.
Chlapci v kúdzeľnej chyži vytancovali dievčatá, nadbiehali im a práve tam sa rodili známosti. Na fašiangy to potom vyvrcholilo v svadbu.
„V tomto období si dievky veštili, akého budú mať muža liatím olova na Ondreja, triasli ploty a odkiaľ sa ozval brechot psa, odtiaľ mal prísť ich nastávajúci. Taktiež varili halušky s menami chlapcov, a ktorá haluška prvá vyplávala, to bol ich budúci manžel. Ak bol lístoček prázdny, v tom roku sa dievka ešte nevydala. Na Barboru si zasa strihali čerešňové vetvičky a keď im vykvitli do Vianoc, tak sa vydali,“ uviedla etnologička zo smižianského národopisného múzea Mária Staňová – Michalková.
Hoci bolo zvykom, že na Luciu si dievčatá písali lístočky, na Spiši bola Lucia skôr ako Mikuláš. Chodila s varechou a skúšala deti z modlitbičiek.
Ak vedeli, dostali jablko či sladkosť, ak nie, dostali varechou. Tomáš sa oslavoval 21. decembra.
„Bol to deň zabíjačiek. Verili, že mäso zo zvieraťa zabité v tento deň vydržalo dlho čerstvé,“ doplnila.
Živý oheň na Štedrý deň
Vianočné sviatky boli najradostnejšie v roku. Darčekmi boli sladkosti či handrové bábiky alebo vyrezávané koníky, nie ako sú dnes. Rodina sa sústredila hlavne na príchod Ježiška.
„Na Štedrý deň sa zapaľoval tzv. živý oheň, kresadlom, a celá večera sa na ňom varila. Na stole nechýbali potraviny, ktoré značili hojnosť, zdravie, prosperitu, rodinné šťastie – strukoviny, zrná, jabĺčka, vlašské orechy, chlieb a iné. Nohy stola sa uväzovali reťazou, čo znamenalo svornosť. Med a oblátky zasa zdravý a sladký život po celý rok. Vianočné stromčeky viseli zo stropu, aby bolo dostatok miesta. Salónky vyrábali z kockového cukru alebo nakrájanej repy,“ vyratúvala etnologička.
Nechýbali koledy, vinšovníci, ktorí chodievali po dedine. „Ako prvá však nesmela prísť žena, lebo to znamenalo nešťastie do domu. Vítaní boli švárni, silní chlapci. Každý mal byť veselý, radovať sa nielen počas Vianoc, ale aj nového roka. Na Nový rok sa svätila jordánska voda. Buď celá studňa, alebo potok a každý sa v tej vode mal umyť, aby bol zdravý a hádzali do nej aj peniaze pre prosperitu,“ dodala etnologička.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
