Milión eur od vlády na zimný štadión pre Starú Ľubovňu sa podľa exprimátora Valenta Jaržembovského čerpal v rámci možností. Slová svojho nasledovníka Michala Biganiča (nez.), v ktorých hovorí o nepremyslených investíciách, považuje za nešťastné.
STARÁ ĽUBOVŇA. Bývalý primátor poukázal na to, že pri dotácii od prvej Ficovej vlády tlačili mesto termíny. Tie radnicu nútili vyčerpať milión eur asi za polovicu roka 2010. Inak by mesto muselo peniaze vrátiť.
Štadión s rozmermi plochy 60 krát 30 metrov je momentálne zakonzervovaný a nefunkčný. Exprimátor si ho vie predstaviť dokončený. Pre súčasné vedenie mesta však nie je prioritou.
„Málokto vie, že na opravu športovej haly z prostriedkov vlády sme dostali termín dva roky. Milión na dostavbu zimného štadióna, ktorý prišiel na účet mesta v júni 2010, sme však museli vyčerpať ešte v tom istom roku. Bolo nám jasné, že ide o časovú utópiu. Muselo sa rýchlo konať, prebiehali rôzne konzultácie, ako budeme veci riešiť. Transparentným spôsobom sme vyberali projektanta. Nešlo o investíciu na zelenej lúke s hotovým projektom,“ vysvetľoval V. Jaržembovský.
Dotáciu na dostavbu štadióna milión eur pridelila mestu vláda v marci 2010. Na výjazdovom zasadnutí tak reagovala na požiadavku občianskeho združenia Naša Ľubovňa.
Jaržembovský: Iba mesto bláznov sa vzdá milióna
Projekt na dostavbu športoviska bol napokon pripravený v októbri 2010. Mestu tak na čerpanie ostávali tri mesiace.
Vtedy mimoriadne zasadli mestskí poslanci. „Poslanci povedali jednoznačne, že keď tie peniaze tu sú, treba ich použiť a vyčerpať. Iba mesto bláznov by sa vzdalo milióna eur,“ dodal exprimátor.
Podľa neho sa tým zavŕšilo takmer 20-ročné úsilie mesta získať prostriedky na dostavbu. Tiež spomenul, že mesto pôvodne vládu nežiadalo o príspevok na štadión. Netrúfalo si, keďže žiadosť smerovala k dotácii na športovú halu.
Radnica počas rozbehnutých prác bola neskôr nútená požiadať o posunutie termínu čerpania peňazí, ktoré ešte na účte ostali. Išlo o takmer tretinu celkovej dotácie.
V tom čase však už úradovala Radičovej vláda. „Bolo otázne, či to jej vláda bude akceptovať. Nám sa však podarilo presvedčiť vtedajšieho ministra školstva Jurzycu, ktorý posunul termín do roku 2011. Stalo sa tak 21. decembra 2010 krátko pred mojím odchodom z postu primátora. Predstavte si, že by sa prostriedky nečerpali. Bola by nová vláda veľkorysá a posunula čerpanie milióna eur v ďalších rokoch?“, povedal V. Jaržembovský.
Nakúpená technológia a obývačka k domu
Súčasný primátor viackrát spomenul, že v prípade dostavby štadióna išlo o nešťastné riešenie. Povedal to nedávno aj viacerým novinárom.
„Za milión eur sa štadión nepostavil, čo dokázali vo Veľkom Krtíši. Bohužiaľ, u nás sa išlo zlou cestou, keď veľa peňazí sa dalo napríklad na búracie práce,“ povedal M. Biganič.
Predchádzajúcemu vedeniu tiež vyčítal nákup technológie, ktorá vyšla na 616-tisíc eur. „Technológia sa kúpila na začiatku. Mne to pripadá, ako keby ste stavali dom a na začiatku si kúpite obývačku,“ povedal pre spravodajstvo RTVS.
Tvrdenia svojho nástupcu považuje V. Jaržembovský za nedôstojné. „Vrhá to zlý tieň na mesto. Predsa pustiť do éteru, že veľa sa dalo na búracie práce, je nezmysel. Môže to povedať iba ten, kto nepozná celú problematiku.“
Dodal, že aj Stará Ľubovňa – ak by stavala ľadovú plochu s rozmermi 40 krát 20 metrov, s pripravenou plochou a potrebnou infraštruktúrou, aká je vo Veľkom Krtíši - by dnes klzisko mala.
„Aj my sme mohli zastrešiť ľadovú plochu, ktorú máme na Továrenskej pri tenisových kurtoch. Tá má podobné rozmery 38 krát 17 metrov. Takto sme mali povedať - Ľubovňa, máš štadión?“
Dokončenie štadióna vnímajú rôzne
Podľa M. Biganiča si dnes Stará Ľubovňa štadión nemôže dovoliť pre obmedzený rozpočet.
„Potrebujeme minimálne 300-tisíc eur, aby sme mohli osadiť technológiu, a nie je tu ani záruka, že budeme mať na prevádzku,“ povedal primátor.
Opačného názoru je jeho predchodca. „Pozrite sa na mesto Gelnica – neporovnateľné ekonomickou silou s nami. Na zastrešenie štadióna dostali dotáciu vyše 300-tisíc eur a na ďalších vyše 600-tisíc eur si zobrali úver. A to ešte zvládajú prevádzku štadióna s rozmermi takmer 60 krát 30 metrov. Pre Starú Ľubovňu to nie je nezvládnuteľná položka,“ dodal exprimátor.
Fakty
Smelé plány na športový areál stroskotali
Začiatkom 80. rokov v Starej Ľubovni naplánovali Všešportový areál, inak aj Areál mládeže. Jeho súčasťou mala byť malá športová hala, dnes známa ako stolnotenisová, postavená v roku 1985 a veľká hala z roku 1987. Do areálu počítali aj s tenisovými dvorcami, bikrosovou traťou, gymnastickým kútikom, kolkárňou a zázemím pre ľahkú atletiku.
Súčasťou areálu bola aj rozostavaná umelá ľadová plocha, ktorá mala byť odkrytá. Betónová tribúna mala slúžiť popri klzisku aj ako amfiteáter počas kultúrnych akcií mimo zimného obdobia. Nedokončená prevádzková budova so sociálnym zariadením nemala slúžiť iba pre potreby ľadu, ale pre celý areál. l S výstavbou ľadovej plochy sa začalo v roku 1989. Investorom bol Československý zväz telesnej výchovy. Spomínanú budovu so sociálnym zariadením stavalo mesto. Obe stavby však pre nedostatok financií zastavili. Dovtedy sa preinvestovali takmer 15-miliónov korún.
Mesto Stará Ľubovňa dostalo v roku 1995 ponuku od športovcov prevziať stavbu ľadovej plochy. Nemalo však zvyšné peniaze.
rin
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
