Svoju maratónsku premiéru plánoval Andrej Ružík v New Yorku. Nakoniec však okolnosti rozhodli o tom, že svoj debut absolvoval v talianskej Florencii posledný novembrový víkend. Zvládol ho časom 3:28:19.
ROŽŇAVA. Pre 29. ročník mestského maratónu v talianskom meste Florencia sa rozhodol na poslednú chvíľu. Po tom, čo bol zrušený Newyorský maratón, uvažoval, ako ďalej. Predsa len natrénované bolo. Keď dobehol do cieľa, miešali sa pocity radosti a spomienky na ostatný rok.
„Mal som obrovský pocit radosti z toho, že som dokázal zvládnuť 42 km a 195 m. Mysľou mi prebehla moja celoročná príprava, ktorú som musel podstúpiť na to, aby som to zvládol, keďže aktívne som sa začal venovať behu len minulý rok. Začiatky boli veľmi ťažké, veľakrát som si povedal, že to nezvládnem, ale postupom času som si vybudoval vzťah k behaniu,“ začal A. Ružík.
Zo začiatku plánoval, že sa pokúsi odbehnúť štafetový maratón v Košiciach. Ako však začali pribúdať odbehnuté tréningové kilometre, zmenil plány.
„Povedal som si, že by som si to rád vyskúšal aj na dlhšej vzdialenosti. Pôvodne som chcel svoj prvý maratón odbehnúť až budúci kalendárny rok, ale keďže v apríli som mal to šťastie, že ma vyžrebovali do New Yorku, tak som podriadil všetok voľný čas tomu, aby som sa pripravil ešte tento rok. Nedá sa slovami opísať pocit, keď som dobehol do cieľa. Je to niečo fantastické a neopísateľné,“ snažil sa priblížiť svoje pocity A. Ružík.
Bojoval s krízou
Premiérový maratón však pre rožňavského bežca nebol úplne bez problémov. Na trati musel bojovať s krízou.
„Prvé náznaky krízy sa začali prejavovať niekedy po 30 km, keď som si začal uvedomovať, že nevládzem ísť tempom, ktorým som začal. Nohy začínali spomaľovať, mysľou mi prebiehalo, že ešte musím odbehnúť do cieľa 10 km. Čo je vlastne slabší tréning, ale na maratóne sa mi to zdalo nekonečne dlhé. Neustále som si opakoval, že to sú už len tri kolá v parku, ktoré doma bežne trénujem. S pribúdajúcimi kilometrami som si všímal na trati, že kolegovia dostávali kŕče, veľa bežcov zastalo od vyčerpanosti, dokonca aj sanitka musela zasahovať v nejednom prípade,“ opisoval A. Ružík.
„Posledné kilometre som už nevnímal vôbec svoje okolie. S vypätím všetkých síl som sa sústreďoval len na to, kedy uvidím konečne cieľovú pásku. Zdalo sa mi to nekonečne dlhé. V podstate každý ma upozorňoval na to, že kríza určite príde. Takže som bol psychicky pripravený, že ju budem musieť prekonať, čo sa mi aj podarilo.“
Maratón štartoval ráno po deviatej v historickom centre mesta. Bežcov privítalo zamračené počasie, neskôr však vykuklo slnko.
„Zobralo mi dosť síl, ktoré potom v závere chýbali,“ podotkol A. Ružík.
Na druhej strane však bežcom dodávali energiu početní diváci.
„Atmosféra bola priam fantastická. Od začiatku nás povzbudzovalo množstvo divákov. Dovolím si tvrdiť, že pri posledných kilometroch boli hnacím motorom. Keď človek mal pocit, že spomalí alebo zastane na chvíľku, tak vlastne diváci neustálym povzbudzovaním a tlieskaním to nedovolili.“
Pred štartom mal nejaké predstavy o čase, ktorý chce dosiahnuť, no dôležitejšie bolo dobehnúť do cieľa.
„To bol vlastne jediný cieľ. Mojím tajným želaním bolo odbehnúť čas medzi 3:15 až 3:30 hod. Čo sa mi vlastne aj podarilo. V cieli som mal výsledný čas 3:28:19, čo stačilo na celkové umiestnenie 1589 z celkového počtu 10–tis. V prvej polovici to vyzeralo na lepši čas, ale nedokázal som udržať nasadené tempo. Beriem to ako východiskový čas. Dúfam, že budúci rok zlepším čas na 3:15,“ naznačil svoje plány A. Ružík.
Pred štartom síce nestretol žiadnych krajanov, no počas behu minul jedného súpera v slovenskom drese. Na štarte boli bežci nielen z Európy.
„Pred pretekom som postrehol asi piatich bežcov v tričku z Newyorského maratónu, ktorý sa neuskutočnil. Mal som z toho taký zvláštny pocit,“ uviedol A. Ružík a dodal: „Určite som si splnil jeden cieľ, ale už teraz myslím na nové výzvy.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
