Zriadil si vlastnú dielňu, v ktorej si zarába na živobytie. Odkedy sa chytil kováčskeho kladiva, nechce ho pustiť. Tvrdí, že kováčom bude dovtedy, kým ho bude vládať držať v ruke.
POPRAD-VEĽKÁ. Vraví sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu. To je aj prípad o chvíľu 28–ročného Popradčana Michala Ferianca, z ktorého urobil kováča jeho starý otec.
„Od malička ma k tomu viedol. Na základe toho som šiel študovať umelecké kováčstvo tu v Poprade. Chcel som robiť umenie a keďže som mal k tomuto blízko, pustil som sa do toho naplno,“ začal rozprávanie mladý kováč.
Dielňu si Michal začal budovať už počas školy a pripravoval sa na svoje povolanie. „Už v druhom ročníku sme sa začali venovať plastike, kresbe a modelovaniu, takže to išlo rýchlo. Zúčastňovali sme sa rôznych workshopov, kde sme si mohli našu prácu porovnať s inými,“ dodal.
Jednou z jeho prvých plastík je soška sediacej postavy, ktorú vyrobil ešte pred 12 rokmi.
Dodnes sa stretáva so svojimi majstrami zo školy a spolu chodievajú na rôzne akcie pre kováčov. „Chodievame na kováčske dni či EĽRO do Kežmarku. Veľa stretnutí je v Čechách na hrade Helfštýn, kde je to super. Je to jedno z najväčších stretnutí kováčov z celej Európy,“ zdôraznil.
Podľa Michala Ferianca je smerom na západ kováčstvo ešte stále v kurze. „V Bratislave som chvíľu pracoval u istého akademického sochára a bola to dobrá skúsenosť. Kováčstvo je ale remeslo, ktoré pomaly upadá a originalitu je ťažké oceniť,“ doplnil.
Vždy sa teší do dielne
Toto prastaré remeslo je pre Michala Ferianca vášňou, koníčkom, ale najmä živobytím. „Strávim v dielni síce celé dni, ale baví ma to. Snažím sa realizovať nápady iných a dávať do toho svoj originálny rukopis. Venujem sa interiérom aj exteriérom,“ povedal.
Michal pracuje v dielni, ktorá nemá veľa nových prvkov, pôsobí ako stará originálna dielňa. „Moja práca je o železe, ohni a kladive. Nástroje na obrábanie kovu si však musím neustále prispôsobovať a vyrábať podľa potreby. Toto sa nedá jednoducho kúpiť. Dobrý kováč musí mať aspoň 120 klieští,“ pousmial sa.
K materiálu sa dostáva v hutných skladoch, ale aj v zberniach kovového odpadu. Okrem dekoračných prvkov vyrába zábradlia, postele, vešiaky a mnoho iného. Z dielne vykukne len málokedy.
„Ráno vždy vstanem z postele a teším sa do dielne. Veľmi ma to baví. Tak ako druhí remeselníci, aj kováči majú v zime menší útlm. V lete mám najviac práce, no aj v zime si pomáham tým, že vyrábam rôzne šperky,“ povedal.
V poslednej dobe sa pustil do výroby dekoračných obrazov z kovu. V zbierke má aj meče či časti brnenia.
„Takéto originálne produkty sú v dnešnej dobe cenovo dostupné, pretože sa dokážu vyrovnať bežnému tovaru v obchode. Rozdiel je však v tom, že toto je oddretá ručná práca, ktorú dokážu ľudia len ťažko oceniť,“ vysvetlil Michal.
Kováčom chce byť aj naďalej
Michal Ferianc nemá ešte vlastných potomkov. Nie je si však istý, že keď prídu, či z nich chce mať kováčov.
„Rád by som toto remeslo udržal, pretože kováčov je málo, na rozdiel od zámočníkov, ktorých je ako maku. Je to ťažká práca a neviem, či by som chcel aj ďalšiu generáciu do toho tlačiť. Robievam však kurzy kováčstva a snažím sa to ukázať verejnosti,“ dodal kováčsky majster.
Rozprávanie ukončil presvedčivo: „Kováčom by som chcel byť dovtedy, kým budem vládať držať v ruke kladivo!“
Vizitka
Michal Ferianc
Umelecký kováč Michal Ferianc sa narodil 13. februára 1985 v Poprade. Vyštudoval umelecké kováčstvo v SOŠ na Kukučínovej ulici.
Ku kováčstvu ho viedol od malička jeho starý otec. Ten ho učil kresliť a aj ho priúčal kováčstvu. Už od školských čias sa zúčastňoval rôznych workshopov a prezentácií na Slovensku i v Čechách, kde naberal skúsenosti.
Dielňu si zriadil v rodinnom dome v Poprade – Veľkej, kde aj býva. V súčasnosti sa venuje len tomuto remeslu.
mv
Jeho prvotina. Jednou z prvých sošiek, ktoré Michal ukul, je táto postavička.
Obrazy. Ferianc sa im začal teraz viac venovať.
Kopa náradia. Michal si ho musí vyrábať podľa potreby.
Foto: mv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
