Po úspešných uvedeniach nového predstavenia „The family bandwagon“ na domácej scéne sa rožňavské divadlo Actores vybralo na skusy aj na dva medzinárodné festivaly. Okrem Rumunska sa len nedávno vrátili z festivalu v Indii.
RUMUNSKO/INDIA. Pouličné predstavenie The family bandwagon si od rožňavských divákov vyslúžilo rôzne prívlastky – bola to pecka, bolo to skvelé, opäť nás milo prekvapili.
A práve s touto autorskou produkciou sa predstavili aj na dvoch medzinárodných festivaloch, kde si opäť vyslúžili standing ovations.
Predstavenie je pochopiteľné aj pre zahraničných divákov, pretože odbúrava jazykovú bariéru. Všetko je postavené na pohybe, hudbe a speve.
Príves museli zbaliť do lietadla
V Rumunsku sa festival konal v meste Oradea. „Na festival sme prišli s originálnou verziou predstavenia. To znamená s prívesom, v ktorom žije paranormálna rodinka. A rozložili sme si ho na ulici v meste,“ uviedol Róbert Kobezda. Tu sa divákom predstavili dvakrát.
Do Indie, mesta New Delhi, však išli letecky. A to bol dôvod, prečo museli vymyslieť, ako sa zbaliť do lietadla.
„My to nazývame leteckou verziou. To znamená verziou, ktorá sa zmestí do lietadla. Sú tam len rekvizity, kostýmy, hudobné nástroje. Ale inscenovali sme to priamo na podmienky scény, v ktorej sme vystupovali,“ vysvetlil R. Kobezda.
Indický divák je iný ako európsky
So svojím predstavením sa zúčastnili známych festivalov na Slovensku. Ale vystúpenie v Rumunsku bolo pre nich prvou skúškou, ako sa zapáčiť zahraničnému divákovi.
„V Rumunsku sme zažili obrovský úspech, ovácie boli fakt úžasné,“ pochválil R. Kobezda. Viac sa však obávali divákov v Indii. „Mám pocit, že v Indii nepoznajú tie európske melódie a svetové hity, evergríny. Oni sú skôr takí patrioti. Ale aj napriek tomu sa im predstavenie páčilo a mali sme s ním úspech.“
Pre indických divákov si pripravili prekvapenie. „Zakomponovali sme do predstavenia jednu populárnu indickú pesničku. A to malo obrovský úspech.“
Ako si herci na predstaveniach všimli, slovenský a rumunský divák, je skoro rovnaký.
„Je emocionálny. Ten indický je zdržanlivejší, vyjadruje svoje pocity introvertnejšie, to znamená nie tak veľmi navonok,“ porovnal divákov Kobezda.
Aj napriek tomu však po predstavení gratuláciami nešetrili a boli veľmi srdečné.
„Mali sme pocit, že ten divák je veľmi tichý, ale kolegovia v hľadisku nám hovorili, že sa neskutočne smiali a bavili na tom. Len to bolo také zvláštne, tiché,“ vysvetľoval ďalej.
Treba byť pripravený na všetko
Ako nám herci potvrdili, Indiu si určite zapamätajú do smrti. Je špecifická a ten, kto ju nenavštívil, to nepochopí.
„Je tam strašne veľa ľudí na jednom mieste a udržať poriadok je veľký problém. Pravidlá cestnej premávky neexistujú. Ak aj sú, tak nejaké ich vnútorné, ktorým nerozumieme. Ľudia sú veľmi srdeční,“ vysvetlil nejaké špecifiká krajiny R. Kobezda.
Aj z týchto svojich ciest si herci odniesli nezabudnuteľné zážitky, na ktoré budú ešte dlho spomínať.
„Pred naším predstavením sa upratovalo. Prišiel upratovač, nie žena, ale muž. Nevysával, ale koberce zametal starou prútenou metlou. Prach sa víril do vzduchu a na koberci už nebola viditeľná špina, ale ten prach sadal naspäť,“ nechápavo krútil hlavou R. Kobezda. Divadelníci sa mu snažili pomôcť.
„Dali sme mu recept, či by nebolo lepšie, keby otvoril dvere vonku na čerstvý vzduch a ten prach by vzduch vytiahol. A on povedal, aha, celkom dobrý nápad a otvoril tie dvere,“ pousmial sa pri spomienke na tento zážitok.
Zaujímavý je aj spôsob káblovania reflektorov. „Dva konce spoja dokopy a zalepia izolačnou páskou. A tak prepájajú napríklad reflektory. Keď náš kolega počas skúšky chcel preniesť reflektor a omylom potiahol šnúru s káblami, tak tam začalo iskriť. U nich to však nevyvolalo žiadne emócie,“ spomína Kobezda.
Babka – ježibabka
Na dva veľmi silné zážitky si spomenul aj ďalší z hercov, Peter Szöllös. Celý čas im vŕtalo v hlavách, prečo majú Indky na čele bodku, a prečo ju majú práve červenú.
„Báli sme sa to však nášho sprievodcu spýtať. Nevedeli sme, či to nie je nejaká háklivá vec,“ prezradil.
Na konci ich pobytu mu to však nedalo a spýtal sa na to, čo ho trápi. „Sprievodca schytil jednu pani, ktorá bola v dave, postavil ju pred nás ako názornú ukážku. Vysvetlil jej, o čo ide. A potom povedal, že červená bodka je preto, že to znamená, že je vydatá. A tým dáva všetkým najavo, že je zadaná. Cestička zase znamená, že sa chce aj napriek tomu páčiť,“ vysvetlil P. Szöllös, čo sa dozvedeli. „Veľmi sa mi to páčilo, tá ich bezprostrednosť.“
Na druhej strane mal aj zvláštny zážitok, ktorý ho vrátil spätne do čias orientálnych rozprávok.
„Ako sme šli Taj Mahalom, uvidel som veľmi zamračenú starenu, až tak ježibabovsky pôsobila. Išla za jedným pánom Indom a normálne ho tak akoby opľula, ako keby ho chcela zakliať. Možno v ňom cítila niečo negatívne,“ pousmial sa.
Akonáhle sa na ňu otočil, snažila sa to zakryť. „Bolo také zvláštne, že toto ešte stále existuje, zrazu som videl tú reálnu postavu z rozprávok. Taký zvláštny zážitok, že tie mýty u nich naďalej existujú,“ dodal Szöllös.
Autor: tin
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
