Spiš je známy svojou bohatou banskou históriou. O fungovaní baní sa toho napísalo dosť, málokto však vie o činnosti malých banských železničiek, ktoré prevážali rudu vyťaženú v baniach. Históriu úzkokoľajných tratí približuje aj vlastné pátranie študenta gymnázia Lukáša Pateru.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. V Multicentre na Nábreží Hornádu sa zišla hŕstka milovníkov histórie Spiša, aby sa započúvali do prednášky L. Pateru, študenta druhého ročníka, ktorý sa venoval práve banským úzkokoľajovým železniciam Hnilčíka a Markušoviec.
Presnejšie ide o trať Roztoky – Markušovce, postavenej medzi rokmi 1873 – 1874, železničku Bindt – Markušovce, postavenú 1872-73 a banskú úzkokoľajku Grétla – Šafárka, okolo roku 1902.
Prvá trať merala takmer 19 km, stúpanie mala 25 promile, prevýšenie trate bolo 282 metrov. Železnička slúžila na prevoz rudy z Roztôk na markušovskú stanicu košicko-bohumínskej železnice. Ďalej putovala ruda železnicou do Čiech.
„Premávalo tu postupne 13 lokomotív. Najdlhšie, 60 rokov v prevádzke vydržala lokomotíva Hagans z roku 1895, vážiaca 22 ton. Naopak dieselhydraulická lokomotíva, tzv. lokotraktor z roku 1948 sa vôbec neosvedčila. Po jej vykoľajení ju predali. Po trati sa okrem rudy prevážalo aj drevo, zaujímavé boli vozne na prepravu dreva tzv. panvanget a klaničiak. Prevádzka bola zrušená v roku 1964, železničku dokonca demontovali a nahradili ju nákladnou automobilovou dopravou,“ uviedol Lukáš.
Nehoda sa skončila zlomenými nohami
Trať Bindt – Markušovce merala 8,8 km. „Prvých 30 rokov bola parnou železničkou, neskôr ju v rokoch 1901-1902 elektrifikovali ako prvú priemyselnú železnicu v Uhorsku. Po elektrifikácii tu nastúpili elektrické lokomotívy AEG 20 a 21 z roku 1901,“ vyzdvihol jedinečnosť železničky Lukáš.
Oficiálne bola trať zrušená v roku 1939, avšak fungovala ešte ďalšie 4 roky. Vozila časti strojov a závodu na markušovskú stanicu – odtiaľ do Perlovej doliny pri Žakarovciach (okres Gelnica). Dodnes sa budova stanice na Bindte zachovala.
Ako Lukáš uviedol, známa je aj nehoda na tejto trati z februára 1921, keď syn pracovníka železničnej strážnice na trati sa vozil na banskom vozíku a zrazil sa s drezinou, na ktorej sedel doktor, ktorý si pritom zlomil obe nohy. Nehoda sa dokonca dostala aj pred súd.
Najkratšia železnička
Železnička Grétla – Šafárka viedla z grételskej štôlne Anton na sedlo Šafárka. Mala dĺžku 1 750 metrov. Trať zlikvidovali v rokoch 1950 – 1956.
„Pri štôlni Anton bol vybudovaný sklad benzínu pre lokomotívy a taktiež aj remíza lokomotív. Stanice predchádzajúcich dvoch železničiek Bindt a Roztoky neboli nikdy spojené. Všetky tri železničky sa napájali na košicko-bohumínsku železnicu a rozvážali rudu po celom Slovensku a Českej republike na ďalšiu úpravu,“ dodal Lukáš.
Ako na záver prezradil, získané informácie o banských železničkách budú súčasťou pripravovanej publikácie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
