Prognózy hovorili aj o výrazne zaostalom duševnom vývoji. Dnes je 25-ročný Denis certifikovaný jazdec na koni, ukončil dokonca stredoškolské štúdium.
SMIŽANY. Ako vyplýva z rozprávania Denisovej mamy Oľgy, dôležité je pri tejto chorobe odložiť ľútosť a plač. V hlave si treba vytvoriť pomyselné schody, po ktorých treba stúpať. Treba pracovať aj na drobnostiach.
S Denisom sme sa rozprávali doma v Smižanoch aj na farme v Lieskovanoch, kde pracuje.
Kultivovaným spôsobom sa bavíme o počasí, Denis konštatuje, že cez víkend sa, bohužiaľ, ochladí. S úsmevom opisuje správanie ich psa plemena bavorský farbiar.
Na jeho fyzickom zjave nebadať ničivé stopy detskej mozgovej obrny, podobné je to s jeho rečovým prejavom.
Dych vyráža aj to, že Denis sám pracuje s počítačom.
Rodina sa na Slovensko z Ukrajiny presťahovala, keď mal Denis dvanásť rokov. Lekári žasli nad tým, že chlapec postupne zvládal komunikáciu v oboch jazykoch.
Koľko mu dajú, toľko dostanú
„Som povolaním učiteľka, manžel je lekár. Choroba nášho syna bola pre manžela aj profesionálnym šokom. Rozhodli sme sa, že bezmocnosť odložíme bokom a budeme konať. Pomohla nám v tom aj Božia sila, tak ako pri každom ľudskom probléme. Keď som sa lekárov pýtala na prognózy, tak hľadeli do stola a mlčali. Radili nám, aby sme ho ako 3-ročného dali do ústavu. V Kyjeve mi však nie lekárskym, ale ľudským slovníkom jeden uznávaný lekár povedal – koľko mu vy ako rodičia dáte, toľko aj od neho dostanete. Práve toho som sa držala,“ opisuje jeho mama Oľga.
Spomína, ako Denis v dvoch mesiacoch vážil tri kilá, toľko čo pri narodení. Do desiatich rokov mal problém s jemnou motorikou, preto sa hrával len s veľkými hračkami.
Rodičia Denisa stavili na prírodnú alternatívnu liečbu. Denis vraj nemal v ústach žiadnu chémiu ani pri chrípkach či iných zápalových ochoreniach. Iste mu pomohla aj rodičovská, zvlášť materinská láska.
„Pri chorom dieťati zvlášť matka musí byť zdravá, aby to všetko zvládala. Takémuto dieťaťu sa treba venovať každučký deň, tú istú činnosť opakovať aj stokrát, ono sa to potom naučí,“ tvrdí pani Oľga.
Stužková – veľká pýcha
Hádam najväčšiu pýchu a radosť Denis prežíval, keď mal stužkovú. Podarilo sa mu zvládnuť stredoškolské štúdium. Iný príjemný šok nastal, keď sa presťahovali na Slovensko. „Dôstojne sa naučil slovenský jazyk,“ hrdo vyhlasuje jeho mama.
Po maturite rodičia s Denisom hľadali možnosti, ako ďalej. Na farme v Lieskovanoch vykonával Denis najprv absolventskú prax, dnes tu pracuje v rámci chránenej dielne.
Jeho mama spomína, aký úradnícky kolobeh musela zdolať, kým to všetko vybavila, neľutuje to však.
„Všade mi vychádzali v ústrety ochotní a dobrí ľudia, to je to najhlavnejšie,“ povedala nám.
Keď vraj prišiel na farmu, majiteľ mu povedal, že má ruky ako farár. Dnes má na rukách mozole.
„Zo školského prostredia prešiel medzi drsných, takzvaných naturálnych, ale dobrých mužov. Medzi nimi akoby dospel. Pracuje s koňmi, sprevádza ich pri hipoterapii, je v tomto zamestnaní šťastný,“ s úsmevom konštatuje jeho mama.
Denis dokonca z času načas aj sám do práce a domov cestuje autobusmi. Zvláda to, hoci musí v Spišskej Novej Vsi prestupovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
