KURIMANY. Nad ruinami viaduktu aj dnes predpoludním krúžil vrtuľník leteckej záchrannej služby, hrozivo mĺkvu stavbu obohnanú policajnou páskou s tonami pokrúteného železa a vyliateho betónu strážili policajti, chlapi z firmy Molub ešte stále v šoku prešľapovali pred vstupnou bránou na stavenisko .
Karol Kočiš, 46-ročný otec troch detí, nevie, či má plakať, alebo sa tešiť:
„Na Vianoce čakáme narodenie prvého vnúčaťa... Ďakujem pánu Bohu. Nechal ma dožiť sa toho, že budem dedko.“
Blízko smrti
Strojníci Karol Kočiš a Tomášom Palenčárom v kritickom okamihu prečerpávali betón z domiešavača do výšky dvadsať metrov. Karol obsluhoval čerpadlo na zemi, kolega stál nad ním na viadukte. Po dvoch hodinách sa zvyknú vymeniť.
„Počul som nepríjemné prasknutie, zrazu začali z mosta padať debniace dielce, o chvíľu sa celý prelomil a zrútil. Trvalo to pár sekúnd. Podarilo sa mi odskočiť, videl som, ako Tomáš padá z tej výšky...,“ spomína.
Na viadukte bolo v tom čase okolo tristo kubíkov betónu, teda približne sedemsto ton. Väčšinu chlapov zasypalo. Tomáš akoby zázrakom žil.
Bývalý záchranár Karol nestratil duchaprítomnosť. Poranenú hlavu mu previazal tlakovým obväzom, s majstrom ho naložili do auta a odviezli do nemocnice v Levoči. Žiadne ďalšie poranenie po neuveriteľnom páde z výšky zodpovedajúcej sedemposchodovej budove mu nezistil.
„V šoku pobehoval, snažil som sa ho posadiť, ale stále utekal, dookola spomínal meno kolegu Ivana, ktorého tiež videl padať. My sme mali šťastie, Ivan tam, žiaľ, zostal. Stáli sme veľmi, veľmi blízko smrti.“
Ivan Puškáš z Košíc mal 29 rokov.
Druhé narodenie
Tomáš Palenčár oslavoval pred dvomi dňami tridsatiny. Otec dvoch malých chlapcov spolu s manželkou Silviou čakajú tretie dieťa.
„Druhýkrát sa narodil. Práve na Dušičky, keď väčšina ľudí spomína na mŕtvych. Dúfam, že bude dlho žiť,“ hovorí Tomášov svokor, konateľ firmy Malub Ľudovít Monyok. Nechápe, ako mohol taký pád prežiť. „Dokonca mi v šoku telefonoval, čo sa stalo. Sadli sme s dcérou do auta a leteli sme sem.“
Spoločnosť Malub betónovala pomocou čerpadiel desiatky mostov a viaduktov od Prešova po Prahu. Teraz na diaľnici D1 pri Kurimanoch v subdodávke pre českú firmu Bögl & Krýsl. Ľudovít Monyok si na žiaden väčší problém nespomína: „Keď je stavba dobre pripravená, nemôže sa také niečo stať.“
Monyoka udivilo vyjadrenie ministra vnútra, že príčinou tragédie je únava materiálu. Verí, že túto tragédiu poriadne vyšetria a nehodia zodpovednosť na človeka, ktorý za to najmenej môže.
„Keď spadlo naše vojenské lietadlo. Hodili to na pilota, ktorý zahynul. Pritom ten stroj mal byť už dávno v múzeu. Keď sa nepoučíme, ľudia budú nielen na stavbách naďalej nezmyselne zomierať.“
Kto zlyhal?
S názorom šéfa súhlasí aj Karol Kočiš. Mosty betónuje desať rokov.
Doteraz mal na stavbách stále pocit bezpečia, nech pracoval v akejkoľvek výške. Nikdy mu ani len nenapadlo, že miesto, kde pracuje, sa pod ním môže prepadnúť. Bezhranične dôveroval ľuďom, ktorí stavbu pripravovali.
„Už nikdy nebudem mať ten pocit. Pri príprave stavby sú najdôležitejší geodeti, statici a stavebný dozor. Oni sú kľúčoví hráči v bezpečnosti. Myslím si, že niekde v tomto trojuholníku muselo čosi zlyhať.“
Karol spomína na tragický prípad, keď ako záchranár vykladal z vrtuľníka popálených vojakov, ktorí takmer uhoreli v nákladnom automobile po výbuchu farbív. Vtedy si myslel, že už nič horšie nemôže zažiť.
Pád diaľničného mosta a jeho dôsledky sa však s predchádzajúcou skúsenosťou nedajú porovnať.
„Začal som znovu fajčiť. Ten rachot stále počujem, ešte teraz mi hučí v hlave. A potom to ticho, ktoré pretínal len nárek zranených. Chcete veľmi kolegom pomôcť, ale nemôžete, pretože nevidíte nikoho. Všetci sú zasypaní železom a betónom. Strašnejšiu bezmocnosť som nezažil.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
