Obdobie Spišského zálohu si pripomenie aj Slovenská pošta vydaním novej poštovej známky Ľubovniansky hrad.
STARÁ ĽUBOVŇA. Známka vyjde 8. novembra v emisii Hrady a zámky. Súčasne so známkou vydá pošta aj obálku prvého dňa vydania a v tento deň bude pošta v Starej Ľubovni používať príležitostnú poštovú pečiatku.
"Známka Ľubovniansky hrad bude historicky prvou známkou venovanou nielen samotnému hradu, ale i mestu Stará Ľubovňa. Slávnostná inaugurácia poštovej známky sa uskutoční 8. novembra 2012 o 12:00 v paláci hradu Ľubovňa," informoval riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík.
Hrad Ľubovňa bol postavený na konci 13. storočia. V rokoch 1412 až 1772 bol centrom správy tzv. Spišského zálohu, keď 13 spišských miest spolu s niekoľkými dedinami spravovalo Poľsko.
Počas trvania zálohu boli na hrade Ľubovňa ukryté poľské korunovačné klenoty, ktorých repliky môžu návštevníci obdivovať i dnes.
Do dejín hradu sa zapísal aj Móric Beňovský, ktorý bol väzňom v hlavnej hradnej veži. Útekom z hradu Ľubovňa sa začala jeho dobrodružná cesta.
Poslednou súkromnou majiteľkou hradu bola španielska princezná Isabela de Bourbon Zamoyská.
Známku bude používať aj novoveská pošta
Príležitostnú poštovú pečiatku, ktorá súvisí s týmito historickými udalosťami, bude používať aj pošta v Spišskej Novej Vsi 5. novembra 2012.
Pečiatka pripomenie výročie konania slávnostnej prísahy vernosti zástupcov spišských miest habsburskej monarchii, ktorá sa uskutočnila v spišskonovoveskom rímskokatolíckom kostole 5. novembra 1772. Týmto aktom bol v Spišskej Novej Vsi symbolicky ukončený 360 rokov trvajúci záloh.
Podobné zloženie prísahy vernosti sa o niekoľko dní neskôr, 9. novembra 1772, uskutočnilo aj v Starej Ľubovni.
Samotnému Spišskému zálohu predchádzalo mierové stretnutie kráľov. Na hrade Ľubovňa sa v marci roku 1412 stretli uhorský kráľ Žigmund Luxemburský a poľský kráľ Vladislav Jagelonský.
Predmetom stretnutia bolo uzatvorenie mieru medzi oboma krajinami a hlavne pôžička vo výške 37 000 kôp českých grošov, ktoré si Žigmund požičial od Vladislava. Ako záloha malo slúžiť odovzdanie časti územia Spiša pod poľskú správu.
Zálohovú listinu vystavil 8. novembra 1412 v Záhrebe uhorský kráľ Žigmund Luxemburský, zálohované územie prešlo späť pod uhorskú správu v roku 1772.
Zálohované územie zostalo súčasťou Uhorska, no správu nad ním vykonávali z poverenia poľského kráľa poľskí starostovia, ktorých sídlom bol Ľubovniansky hrad. Dane a rôzne dávky zo zálohovaných miest a dedín boli odvádzané Poľsku.
Privilégiá získavali spišské mestá od panovníkov oboch krajín Uhorska i Poľska, čím získali oveľa výhodnejšie podmienky pre hospodársky rozvoj ako iné spišské mestá, najmä z hľadiska obchodovania s Poľskom.
O ich niekdajšom vývoji v súčasnosti svedčí množstvo vzácnych architektonických pamiatok. Z obdobia zálohu sú to predovšetkým spišské renesančné zvonice, ale aj mariánske stĺpy. Stĺpy v zálohovaných mestách nechal postaviť spišský starosta Teodor Ľubomirsky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
