Podtatranská obec Ždiar (okres Poprad) je popretkávaná pamiatkovými objektmi. Ich počet však aj tu rapídne klesá. Môžu za to nové trendy, ktoré vytláčajú tradično. Zachovať sa ich snaží pamiatkový úrad, ale aj obyvatelia, ktorí sa už od materskej školy učia poznávať svoje rodisko.
ŽDIAR. V roku 1986 bolo na území celej obce Ždiar zapísaných 136 kultúrnych pamiatok, ktoré tvorilo 331 pamiatkových objektov.
Patria medzi ne ľudové domy, hospodárske stavby, ovčíny, chlievy, maštale, šopy, ale aj voziarne, pivnice, senníky, či studne.
„Kultúrne pamiatky v prevažnej väčšine tvorili usadlosti – 101 kultúrnych pamiatok, 26 kultúrnych pamiatok tvoril iba jeden pamiatkový objekt – dom ľudový, 8 pamiatok tvorili samostatné hospodárske objekty. Za kultúrnu pamiatku bol vyhlásený aj Rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie,“ vymenovala vedúca pracoviska Pamiatkového úradu v Spišskej Sobote Iveta Bujnová.
Počet pamiatok klesá
V súčasnosti je podľa nej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, v registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok, zapísaných 93 národných kultúrnych pamiatok tvorenými 240 pamiatkovými objektmi.
„Obec je od 90. rokov minulého storočia výrazne atakovaná turistickým ruchom a postupným úpadkom pôvodného hospodárskeho spôsobu života jej obyvateľov, čo značne zasiahlo do stavebného fondu. Turizmus sa rozvíjal v Ždiari už od 20. rokov minulého storočia, no jeho forma, kedy ubytovanie bolo poskytované v priestoroch pôvodných roľníckych dvorov, bola prijateľná,“ vysvetlila príčiny poklesu počtu kultúrnych pamiatok v Ždiari Bujnová.
Zástavba v Ždiari je podľa Bujnovej typická, no v celoslovenskom porovnaní ojedinelá, špecifická práve pre túto goralskú obec.
„Aj z tohto dôvodu je v častiach obce vyhlásená pamiatková rezervácia ľudovej architektúry,“ dodala.
Nevedia sa s pamiatkarmi dohodnúť
To, že sa vývoj v Ždiari nezastavuje, potvrdil aj starosta obce Pavol Bekeš (nez.).
Pamiatkari chcú toho v pôvodnom stave zachovať čo najviac, ale životný štýl ide dopredu a prináša nové trendy.
„Noví ľudia, ktorí prevzali pôvodné domy po príbuzných, ich chcú prestavať podľa svojich predstáv. Nevedia sa však dohodnúť s pamiatkarmi a drevenice chátrajú. Nakoniec ich pamiatkový úrad vyškrtne zo zoznamu, a preto kultúrnych pamiatok ubúda,“ skonštatoval.
Dodal, že rešpektuje názor pamiatkarov, ale aj obyvateľov, a tak je zložité hľadať kompromisy.
„Je pravdou, že v pamiatkovej zóne to už nevyzerá tak ako kedysi. Už tam stoja aj murované domy s plechovými strechami a nespĺňa to účel. Trend je jednoducho taký, nikto to nezastaví,“ zdôraznil.
Navštívili sme aj majiteľa jednej z dreveníc, Viliama Závackého, ktorý sa snaží svoju kultúrnu pamiatku udržiavať.
„Nie každý na to dbá a ľudia si presadzujú svoje. Chápem to, lebo je náročné nájsť kompromis. Už dvakrát sme žiadali o dotáciu Obnov si svoj dom, ale neuspeli sme. Keby to nebola kultúrna pamiatka, tak by som si tiež urobil na dome všetko podľa seba,“ uviedol Závacký.
Foto: Marek Vaščura
Všimli sme si
Tradície udržiavajú už materskej škole
Zastavili sme sa v miestnej materskej škole, práve keď sa deti hrali na dvore. Zistili sme, že v Ždiari si ctia tradície už od útleho veku.
„Máme školský vzdelávací program zameraný na regionálnu výchovu. Vedieme deti k tomu, aby vedeli, ako sa tu kedysi žilo. Máme urobenú prezentáciu o ždiarskych zvykoch, tradíciách a takouto formou deti vzdelávame. Chodievame na Antošovský vrch, kde deti môžu vidieť staré pôvodné drevenice,“ povedala učiteľka Jana Svocáková.
Deti sa vzdelávajú zábavnou formou. „Vyrábali sme z papiera portky, čo sú krojové nohavice. Mám rád naše zvyky,“ povedal škôlkar Jakub Horský.
Jeho rovesníčka Bibiana Bekešová dodala: „Máme doma kroj a o tradíciách sa rozprávame. Páčia sa mi naše staré domčeky.“
mv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
