Nával očakávajú v zimných mesiacoch.
GEMERSKÁ HÔRKA/ HRHOV/ GEMERSKÁ POLOMA. Doteraz sa vypaľovali marhule, čerešne. Momentálne v nami oslovených páleniciach letia letné jablká a hrušky.
Majiteľ pálenice v Gemerskej Hôrke Fedor Prihradský začal túto sezónu začiatkom júla. „Je úrodný rok na ovocie. Posledné tri roky nebola taká dobrá úroda,“ myslí si. Najväčší nával očakáva od novembra. Vtedy je pripravený na pálenie aj v noci.
Začiatkom augusta začal s pálením Vojtech Simon, majiteľ pálenice v Hrhove. „Už sme vypálili marhule, čerešne, broskyne. Niektorí prišli aj so zabudnutými kvasmi.“ Aj podľa neho sa rysuje, že bude dobrá úroda.
Obaja sa zhodli, že najmä južné okresy pociťujú odchod niektorých pestovateľov do Maďarska. „Ľudia pália aj tam. Je to tam oveľa lacnejšie ako u nás,“ vysvetlili.
„Momentálne je sezóna na zber ovocia, lesných plodov. Zatiaľ prichádza páliť len málo ľudí,“ povedal Emil Fafrák z pálenice Gemerská Poloma.
V tomto čase sa spracúvajú kvasy. „Vykvasenie trvá približne 6 týždňov, ale samozrejme všetko závisí napríklad aj od teploty. Nedá sa to povedať úplne presne. Je to individuálne,“ uviedol.
Väčšina zákazníkov je z okolia
Je na každom, či chce vypáliť svoju pálenku zo zmesí ovocia alebo čistú. Samozrejme, súvisí to aj s množstvom ovocia, ktoré majú ľudia k dispozícii.
„Väčšinou k nám chodia ľudia s čistým kvasom a pálime tak 52– až 53–percentné pálenky. Mali sme aj do 57,“ prezradil Prihradský. Podobnú skúsenosť má aj Simon. „Ľudia pália najmä čisté. Dokonca aj odrody chodia zvlášť páliť. Ale keď nemajú možnosť a dostatok ovocia, tak sú dobré aj zmesi.“
Do Gemerskej Polomy chodia ľudia väčšinou so zmesami. „Väčšinou u nás pália zmesi. Primiešavajú do kvasu egreše, aj ríbezle. Je však problém dobre to vykvasiť. Je to kumšt,“ zdôraznil.
Väčšina pestovateľov pochádza z okolia páleníc. Keďže tu po okolí ich máme viac, ľudia už majú svoje odskúšané pálenice, iní striedajú a hľadajú tú najlepšiu pre nich. „Zákazníkov mám aj z Bratislavy, Liptovkého Mikuláša, či Košíc. Väčšina z nich tu v okolí má chatky,“ povedal Prihradský. Podobne je na tom aj Fafrák.
Zákazníci si nechajú poradiť
Urobiť dobrý kvas je veľakrát umenie. Stane sa, že tí, ktorí v tom ešte nemajú prax, ho urobia s menšími chybičkami.
„Každý považuje svoj kvas za najlepší. Niektorí si dajú povedať a na ďalší rok už prídu s lepším kvasom,“ dodal Prihradský.
„Väčšina ľudí už vie urobiť dobrý kvas. Treba však medzi pestovateľmi robiť aj osvetovú prácu. A poviem im vždy, kde je menšia chybička. Väčšinou si aj dajú povedať,“ pousmial sa Simon.
Najlepšie by podľa neho bolo, keby sa mladí učili od tej staršej generácie. „Staršia generácia by mala mladšej odovzdať informácie o tom, ako urobiť dobrý kvas. A najmä dať im tú chuť do tej práce,“ myslí si.
Autor: tin
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
