Známy rezbár zo Spišského Hrhova v okrese Levoča veľmi rád tvorí rôzne hlavolamy či už z dreva alebo kovu. Nechýbajú ani žartovné logické hračky.
SPIŠSKÝ HRHOV. Tento 47-ročný Hrhovčan sa začal hlavolamom venovať ako 15–ročný. Spomína, že v tomto období hral v obchodoch prím len plast. Chýbal mu príjemný materiál, akým je drevo.
„Hlavolamy sú záležitosť, ktorú netreba riešiť hneď. Je nutné nechať to rozležať v hlave, popremýšľať. Veľa ľudí hneď rezignuje a povie, nedá sa,“ s úsmevom hovorí tvorca hlavolamov.
Nápady odkukáva, ale má aj vlastné logické hračky. „Napríklad v jednom starom filme som videl zaujímavý svietnik. Nápad som odkukal. Ide o pružinu, v ktorej je sviečka, ak vyhorí, točením sa posúva,“ vysvetľuje M. Kovalík.
So smiechom hovorí, že v Spišskom Hrhove rastie strom ceruzovník a presviedča o tom aj hostí v miestnej remeselnej dielni. V jeho zbierke sú totiž aj ceruzy, ale sú kadejaké ohnuté, pretože sú robené z konárov.
V tomto prípade neplatí, že rovný ako ceruza.
„Ľudia sa čudujú, že ako tam dám tuhu, pretože každá ceruza aj píše. Smejem sa, že je to originál ceruzovník strom s farebnými listami. Ale v skutočnosti tuhu dám len na začiatok a koniec ceruzy,“ prezrádza M. Kovalík.
Odkukal chyták od drotárov
Turistov nadchne aj jeho drevená reťaz, ktorú vyrobil z jedného kusa dreva, išlo o konár.
„Bola to lipa. Všetko som si pozorne rozkreslil a pomaly vyrezával reťaz. Používal som rezbársky nôž a vŕtačku. Musel som dávať pozor na očká, aby sa nepoškodilo drevo a neroztrhol som reťaz,“ opisuje M. Kovalík.
Milé sú mu aj jeho píšťaly, tu sa poučil z múdrosti starých drotárov.
„Môj otec spomínal, že v časoch jeho detstva chodievali po dedinách drotári. Gazdinám opravovali hrnce a pre deti na kolene urobili malé píšťalky z plechu. Otvory na bruškách nemohli zaletovať, nemali na to náradie. Ten, kto chcel na takej píšťalke pískať, musel prstami brušká upchať. Bol to taký akoby chyták. Robievam tiež také píšťalky, ale pekné z medi a rozdávam ich ľuďom pre radosť,“ s úsmevom hovorí zanietenec pre hlavolamy.
Ruka nebožtíka zhrabne peniaze
Z vlastných nápadov má zase kvet ľalie vyrobený z kože. Stred kvetu je narezaný na tri pásiky a cez ne je navlečená šnúrka. Úlohou je šnúrku vyňať z kvetu von.
Možno morbídne, možno vtipné. Takto vnímajú návštevníci remeselnej dielne maličkú truhlu, ktorú vyrobil M. Kovalík. Návštevník na určené miesto na truhle položí mincu, z truhly sa vystrčí ruka nebožtíka, ktorá peniaze zhrabne.
„Je to na princípe spojenia plusu a mínusu. Kontakt s mincou zapne celý obvod, naštartuje sa motorček, ktorý ovláda ruku nebožtíka. Truhlu ľudia vnímajú rôzne. Ale drevo nás sprevádza od narodenia. Najprv je to kolíska, potom nábytok a nakoniec truhla, v ktorej skončíme všetci,“ tvrdí M. Kovalík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
