Na území najstaršieho slovenského národného parku vládnu lesníci a ochranári. Čoraz častejšie počuť hlasy volajúce po ich zlúčení, ale aj hlasy oponentov.
VYSOKÉ TATRY. Na území Tatranského národného parku (TANAP) pôsobia dve štátne organizácie – Štátne lesy (ŠL) TANAP-u a Správa TANAP-u.
V rámci zoštíhľovania štátnej správy a hľadaní úspor sa začalo hovoriť o ich opätovnom zlúčení.
Na strane druhej iné názory hovoria, že je dobré, ak v národných parkoch pôsobia nezávisle od seba lesníci a ochranári, len treba zmeniť ich kompetencie tak, aby bola prvotná ochrana prírody.
Poslanec Národnej rady Mikuláš Huba (OĽaNO) chce v parlamente presadiť novelu kompetenčného zákona.
Súčasný stav, keď do pôsobnosti envirorezortu síce patrí ochrana prírody a krajiny, ale reálne v parku hospodária ŠL TANAP-u, je podľa neho nevyhovujúci.
„Z logiky veci i zo zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že ochrana prírody je na území národného parku nadradená nad iné funkcie. Národné parky teda musia spravovať organizácie patriace pod rezort ochrany – ministerstvo životného prostredia, a nie hospodárskeho rezortu, ktorým je ministerstvo pôdohospodárstva,“ vysvetlil.
Argumentuje aj tým, že rovnako to funguje v okolitých krajinách vrátane Česka či Poľska.
Upozornil, že kým ŠL TANAP–u právnu subjektivitu majú, Správa TANAP–u nie. „Po novele by sa kompetencie a rozpočet zo ŠL TANAP presunuli pod Správu TANAP–u,“ dodal.
Hľadá sa model ďalšieho fungovania
V súčasnosti sa hľadá najlepší model spravovania národného parku.
„Doposiaľ neprebehli rokovania o zlúčení ŠL TANAP-u s niektorou inou organizáciou,“ uviedla hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Magda Tóth Želeňáková.
Týmto otázkam sa venovala nedávno odborná konferencia. Hovorca envirorezortu Maroš Stano o jej záveroch informoval stručne.
„Finančné a kompetenčné otázky pôsobenia v chránených oblastiach, teda aj v TANAP–e, bude riešiť novozriadená medzirezortná pracovná skupina.“
Zaujímalo nás, ako vnímajú situáciu samotné ŠL TANAP-u. V ich stanovisku sa píše: „Štátne lesy TANAP–u sú štátnou príspevkovou organizáciou. Neprináleží jej vyjadrovať sa k politickým témam.“
Riaditeľ Správy TANAP–u Pavol Majko uviedol: „Tieto informácie sme zachytili iba od médií. Ak to bude realita, vezmeme to ako fakt. Inak je zatiaľ predčasné túto tému z našej strany akokoľvek komentovať.“
Obe inštitúcie sú napojené na štátny rozpočet
Rozpočet ŠL TANAP-u na rok 2012 plánuje vyrovnané hospodárenie vo výške 9,3 milióna eur.
„Príspevok zo štátneho rozpočtu je rozpočtovaný vo výške takmer 865-tisíc eur, teda necelých 10 % z celkových výnosov organizácie,“ dodala hovorkyňa rezortu pôdohospodárstva.
Odbor komunikácie ministerstva životného prostredia k financovaniu Správy TANAP-u uviedol: „Envirorezort každoročne prideľuje príspevok aj rezortnej organizácii Štátna ochrana prírody (ŠOP). Tá rozdeľuje finančné prostriedky národným parkom.“
Ako sme u vedúcej odboru rozpočtu a ekonomiky ŠOP Jany Fábikovej zistili, náklady na prevádzku Správy TANAP–u dosiahli v minulom roku 58 500 eur.
„K prevádzkovým nákladom treba pripočítať mzdové náklady a poistné. Celkové náklady tak v roku 2011 predstavovali približne 345–tisíc eur,“ ozrejmila Fábiková.
Na druhej strane Správa TANAP–u dosahuje aj výnosy z výberu nájomného či udeľovania pokút, a tým si svojou činnosťou prispieva na vlastný chod.
V minulom roku ochranári dosiahli výnosy vo výške približne 15–tisíc eur.
Zaujalo nás
Na začiatku bola jedna organizácia
ŠL TANAP-u sú právnym nástupcom Správy TANAP-u, ktorá bola v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva lesného a vodného hospodárstva, neskôr pôdohospodárstva od roku 1952 do roku 1994.
Prijatím nového zákona o ochrane prírody a krajiny boli bývalej Správe TANAP-u v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva odňaté kompetencie odbornej organizácie ochrany prírody.
ŠL TANAP-u tak vznikli 1. januára 1995 na základe zriaďovacej listiny ministerstva pôdohospodárstva.
Dnes na území Tatier pôsobia ako ochranári, tak aj lesníci. Kompetenčnou oblasťou Správy TANAPu je celé územie národného parku s jeho ochranným pásmom, ako aj okresy Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Poprad, Ružomberok a Tvrdošín.
mn
Kto je kto
ŠL TANAP-u
Organizácia ŠL TANAP-u, ktorej zriaďovateľom je rezort pôdohospodárstva, hospodári s lesným majetkom štátu. Pod jej krídla patrí aj múzeum, botanická záhrada, autokemping v Červenom Kláštore, informačné strediská, strediská genofondu drevín a rýb. Robí aj kurátora symbolickému cintorínu pri Popradskom plese.
„Hlavnými činnosťami je správa lesného majetku vo vlastníctve štátu na územiach TANAP-u a Pieninského národného parku,“ uviedla hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Magda Tóth Želeňáková.
Ako poznamenala, ŠL TANAP-u sú štátnou príspevkovou organizáciou, ktorá hospodári s vyrovnaným hospodárskym výsledkom bez povinnosti tvoriť zisk.
Podľa výročnej správy za minulý rok pracovalo v tejto štátnej organizácii 198 pracovníkov.
Správa TANAP-u
Správa TANAP-u je vnútornou organizačnou jednotkou Štátnej ochrany prírody (ŠOP) a nevystupuje ako samostatný právny subjekt. ŠOP je štátnou príspevkou organizáciou a spadá pod ministerstvo životného prostredia.
Správa TANAP–u hospodári s prideleným limitom finančných prostriedkov – nemá vlastný rozpočet.
Medzi hlavné úlohy Správy TANAP-u patrí ochrana prírody, starostlivosť o živočíšne druhy, vedecko-výskumná činnosť či administratíva.
V súčasnosti je v nej zamestnaných 31 pracovníkov.
mn
Názor
Lukáč: Zlúčenie je bezvýznamné
Lesoochranárske zoskupenie VLK sa pri svojej činnosti dostáva do pravidelného kontaktu s orgánmi štátnej správy.
Podľa náčelníka združenia Juraja Lukáča nespolupracujú ani so ŠL TANAP–u, ani so Správou TANAP–u: „Pracovne sa ale podstatne viac stretávame s predstaviteľmi ŠL TANAP–u, pretože oni sú účastníkmi správnych konaní v rôznych výnimkách na území TANAP–u.“
Ochranárom zo zoskupenia VLK sa nestalo, že by sa museli pri riešení konkrétneho problému obrátiť na obe inštitúcie.
„Správa TANAP–u nie je zástupcom štátu v žiadnych konaniach a sporoch, preto sa na ňu nikdy neobraciame,“ vysvetlil Lukáč.
Podľa zástupcu tretieho sektora je zlúčenie týchto dvoch organizácií pre ochranu prírody na území TANAP–u úplne bezvýznamné.
„Je to len populárny administratívny krok bez praktického významu. Ako ukazuje prax v okolitých štátoch (ČR, Poľsko), zlúčenie vôbec neodstráni večný spor medzi lesníkmi a ekológmi,“ skonštatoval.
Podľa jeho slov sú z tohto pohľadu omnoho podstatnejšie legislatívne zmeny. „Národné parky potrebujú predovšetkým nový a jednoduchý zákon o ochrane prírody s jasnými pravidlami pre všetky zúčastnené strany bez výnimiek a zonáciu TANAP–u,“ dodal Lukáč.
mn
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
