LETANOVCE, SPIŠSKÝ ŠTVRTOK, HRABUŠICE. „Je to hanba celej krajiny,“ riekol Václav Havel, keď sa v januári 1990 ako prezident Československa po členky brodil v blate a v ľudských výkaloch osadou pri Letanovciach.
Nechápal, ako môže civilizovaný štát dopustiť, aby jeho obyvatelia žili v podmienkach hlbokého stredoveku. „Bol som zhnusený a chcelo sa mi zvracať,“ dodal šokovaný.
Ani po viac ako dvadsiatich rokoch sa v najzaostalejšej osade na Slovensku nič podstatné nezmenilo.
Akurát pribudli ďalšie chatrče bez elektriny, záchodov, pitnej vody. A studňa, ktorá slúži takmer tisícke obyvateľov a v zime zamŕza.
Už pred dvomi rokmi mali hanbu Slovenska zrovnať so zemou. Osadníci sa mali presťahovať do 96 nových nízkoštandardných bytov za 3,2 milióna eur v lokalite Strelníky. V júni 2010 ich skolaudovali, dodnes sú ale prázdne. Na dokončenie údajne nie sú peniaze.
Mŕtve sídlisko
Prízemné štvorbytovky ani nie pol kilometra od Spišského Štvrtka sú mŕtve. Budovy zarastajú burinou, na múroch sa vyšantili sprejeri, kovové brány z prístreškov na drevo zmizli, pred jedným z domov sú stopy po ohnisku.
„Keď to takto pôjde ďalej, o chvíľu rozkradnú všetko. Niektoré byty už plesnivejú. Sú to vyhodené peniaze,“ rozmýšľa Ladislav Mirga zo Špišského Štvrtka, ako sám hovorí, prvý rómsky podnikateľ na Slovensku. Práve jeho firma budovala nový domov pre letanovských Rómov.
V osade Strelníky chýbajú elektrické prípojky, cesty a chodníky, verejné osvetlenie, byty sú bez sanity, potrebné je vybudovať spojnicu s obcou Letanovce, autobusovú zastávku, chýba akákoľvek občianska vybavenosť či služby.
„Ponúkli sme Letanovciam, že postavíme budovu, v ktorej by bolo komunitné centrum, materská a základná škola, obchod, lekár, pošta. Odmietli. Zo Strelníkov by nemuseli chodiť k nám do Spišského Štvrtka, mali by pokoj oni aj my. Naši ľudia ich nechcú, majú z nich strach,“ vysvetľuje podnikateľ.
„Už teraz nemôžeme na noc nechať vonku bielizeň, všetko nám ukradnú! Len nech si ostanú, kde doteraz žili,“ potvrdzuje slová Ladislava Mirgu rómska matka troch detí.
Foto: Mikuláš Jesenský
Brána do Raja
Starostovi Spišského Štvrtka Jánovi Grešovi nie je do reči.
Obyvatelia malebnej obce so skvostnou gotickou kaplnkou Zápoľských sa proti sťahovaniu Rómov z Letanovského mlyna do ich bezprostrednej blízkosti búria od samého začiatku. Vypísali petíciu, obracajú sa na úrady, ministerstvá, vládu. Bezvýsledne.
„Sme bránou do Slovenského raja. Neviem si predstaviť, ako tu budeme žiť, keď sa v tomto historickom a turistickom priestore usídli tisíc neprispôsobivých Rómov. S našimi Rómami nemáme najmenší problém. Sami sú proti, aby sa z Letanoviec presťahovali k nám.“
Starosta priznáva, že možnosti zvrátiť rozhodnutie sú minimálne. Letanovčania postavili novú osadu vo svojom katastri, aj keď na jeho konci. Do výstavby investoval štát zo zdrojov Európskej únie obrovské peniaze.
„Nevzdáme sa. Samospráva Letanoviec hodila svoj problém na naše plecia. Nevidím dôvod, prečo by naši ľudia mali trpieť. Doteraz rúbali stromy v Slovenskom raji, teraz vykynožia naše lesy? “
Integrácia naruby
Proti sťahovaniu osady sú aj obyvatelia Hrabušíc. Starostka Jana Skokanová je presvedčená, že takéto riešenie nie je prínosom ani pre obce, ani pre samotných Rómov.
„Namiesto integrácie sa presťahujú z jednej segregovanej osady do druhej. Kde budú deti chodiť do školy? Kde budú obyvatelia osady nakupovať, chodiť k lekárovi? Čím budú kúriť a ako zaplatia za elektrinu, vodu či odpad? Ako sa môžu ľudia, ktorí žijú sto rokov v lese, prispôsobiť civilizovanému svetu? A ako chce starosta Letanoviec presťahovať takmer tisíc ľudí do deväťdesiatich šiestich bytov?“
Samospráva Hrabušíc podporila sťažnosť poslancov Spišského Štvrtka adresovanú Najvyššiemu kontrolnému úradu. Žiadajú, aby prešetril použitie financií na výstavbu zo štátneho rozpočtu a z fondov Európskej únie.
„Nestačí, aby to riešil náš úrad. Vážne by sa tým mal zaoberať aj Brusel,“ tvrdí poslanec zastupiteľstva v Hrabušiciach Vít Aksteiner.
„Nechápem, ako tie byty mohli skolaudovať, keď sú neobývateľné. Celé to smrdí podvodom,“ myslí si jeden z autorov sťažnosti Ľuboš Bajtoš.
Foto: TASR/Milan Kapusta
Po uši v dlžobách
Starosta Letanoviec Michal Urban je deň čo deň pod obrovským tlakom. Útočia naňho Rómovia z osady, ktorí by sa radi sťahovali hoci aj dnes, aj obyvatelia okolitých obcí. Hovorí, že problém zdedil po svojom predchodcovi. A s ním aj dlhy.
Obec si zobrala na výstavbu úver 600-tisíc eur. Má ho splácať tridsať rokov po 1 700 eur mesačne.
Od kolaudácie v júni 2010 ho mali splácať obyvatelia sociálnych bytov. Kým sa nepresťahujú, splátky idú z obecnej pokladne.
„Sme finančne na dne, ledva pokryjeme vlastné náklady,“ tvrdí starosta. „Len tak-tak sa nám darí vyhnúť nútenej správe, o rozvoji obci nemôže byť ani reč!“
Starosta má jedinú starosť. Osadu čím skôr dobudovať a Rómov presťahovať, aby sami začali splácať dlh.
„Nechápem, o akej segregácii starostovia a poslanci z okolia hovoria. Na Slovensku sú desiatky malých obcí bez škôlky, školy, lekára či pošty. Obyvatelia Letanovského mlyna sa dostanú z chatrčí do civilizovaného prostredia. To je segregácia?“
Menšie zlo
Obec Letanovce potrebuje na dostavbu obytného súboru Strelníky takmer 450-tisíc eur. Žiadosť o dotáciu na práce, ktoré neboli predmetom zmlúv pri výstavbe nájomných bytov a technickej vybavenosti, adresovala ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
„Ministerstvo neposkytlo na uvedené aktivity finančné prostriedky, nakoľko nie sú v súlade s podmienkami pre poskytovanie dotácií z rezortu dopravy,“ uviedla vedúca oddelenia pre vzťahy s verejnosťou ministerstva Katarína Šimková.
Podľa jej vyjadrenia Úrad vlády zo svojej rezervy už poskytol obci v roku 2011 na vybavenie bytov nižšieho štandardu sanitou finančné prostriedky vo výške takmer 30-tisíc eur.
Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Miroslav Pollák skúša nájsť peniaze na ministerstve financií.
„V Strelníkoch bolo preinvestovaných veľa peňazí na to, aby sme projekt zastavili. Rozhodli o ňom niekedy v roku 2004. Žiaľ, vzniká tam podobné geto ako na Luniku IX. Dnes je každé riešenie zlé a my opäť vyberáme z dvoch ziel to menšie.“
Foto: TASR/Milan Kapusta
Osada pri Letanovciach
Osada vznikla začiatkom minulého storočia, keď Rómov z obce Letanovce prinútili vysťahovať sa pod les.
V roku 2004, keď padlo rozhodnutie o výstavbe nízkoštandardných bytov, žilo v osade približne 600 obyvateľov, v súčasnosti sa ich počet zvýšil na takmer tisíc.
Osada leží v katastri Spišské Tomášovce, obyvatelia však majú trvalý pobyt v Letanovciach, kde obecný úrad poberá podielové dane.
Snahou samosprávy Spišských Tomášoviec bolo presťahovať Rómov do katastra Letanoviec. Vysťahovať a zbúrať osadu odporúčala aj Správa Národného parku Slovenský raj, v ktorom osadníci vyrúbali hektáre ihličnatého lesa.
Obecné zastupiteľstvo v Letanovciach v roku 2001 v snahe zbaviť sa bremena odobralo obyvateľom osady trvalé bydlisko. Po proteste prokurátora poslanci uznesenie zrušili.
Rozhodnutie umiestniť sociálne byty v lokalite Strelníky neďaleko obce Spišský Štvrtok odôvodňuje samospráva Letanoviec neochotou vlastníkov predať pozemky na inom území.
Osada Letanovský mlyn stojí na cudzích pozemkoch. Časť vlastníkov štát v rámci reštitúcií odškodnil.
Medzi nimi aj rodinu známeho humoristu Olivera Andrásyho: „Dali nám za to nejakú srandovnú finančnú náhradu. Keby sme išli dvaja na večeru, asi by sme to prejedli. Ani sme tie peniaze neprevzali. Viem, že výstavba novej osady stála milióny a teraz zarastá burinou. Je to nehorázne plytvanie, len aby sme tie peniaze nemuseli Európskej únii vracať.“
sen
Príspevky porušili Kódex diskutujúceho, diskusiu pod článkom sme zrušili
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
