V tomto roku uplynie 600 rokov, čo kráľ Žigmund a Vladislav II. podpísali zálohovú listinu na 16 spišských miest, vrátane dvoch hradov a 13 obcí.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Mestá vrátane Spišskej Novej Vsi založil Žigmund za 37-tisíc kôp českých grošov. Odvtedy správne podliehali poľským kráľom dlhých 360 rokov.
Ukončiť záloh sa podarilo až v roku 1772 panovníčke Márie Terézie. Tá vytvorila v roku 1778 Provinciu 16 spišských miest.
Jej administratívnym centrom sa stal Provinčný dom na námestí v Spišskej Novej Vsi, dnes sídlo Múzea Spiša. Provincia existovala jedno storočie. V roku 1876 splynula so Spišskou župou.
Jedinečnosť dejinnej udalosti vyzdvihol nielen historik múzea Miroslav Števík, ale aj riaditeľka Zuzana Krempaská. Tá sa spolu so svojimi kolegyňami obliekla do dobových kostýmov v duchu vtedajšej módy.
„Nikdy som si nemyslela, že budem mať na sebe tento kostým, ale keď som videla nadšenie kolegov, povedala som si, prečo nie,“ poznamenala s úsmevom.
Výstava ponúka originály, kópie dokumentov, historické artefakty i letecké snímky zálohovaných miest od Miloša Greisela. Nechýbajú portréty kráľov i vtedajších richtárov, kópie českých grošov špeciálne vyrobené v kremnickej mincovni i trojrozmerné exponáty.
Mariánske stĺpy i zvonice
Zaujímavosťou zálohovaných miest boli aj mariánske stĺpy, ktoré dal postaviť jeden zo spišských starostov – Teodor Lubomirský v dvadsiatych rokoch 18. storočia.
„Ak chceme zistiť či mesto bolo v zálohu, stačí sa prejsť po jeho námestí. Mariánske stĺpy spravidla stoja v blízkosti katolíckych kostolov. Architektonickou zaujímavosťou sú renesančné zvonice, ktoré boli typické práve pre Spiš. Z deviatich postavených zvoníc sa šesť nachádza na námestiach bývalých zálohovaných miest,“ upresnil M. Števík.
Výstava potrvá do 9. januára, potom v rámci aktivít Európskeho hlavného mesta kultúry bude putovať po mestách východu.
Primátor v koži richtára
Na vernisáži sme zastihli aj primátora mesta Jána Volného (Smer). Opýtali sme sa ho, či by sa dokázal vcítiť do kože stredovekého richtára.
„Histórii sa venujem a viem si to predstaviť. Určite to vtedy bolo relatívne jednoduchšie. Mesto bolo malé, panovali tu iné vzťahy ako dnes, iná bola verejná mienka i pôsobenie médií. Riešili sa iné problémy, i keď ani richtár to určite nemal ľahké, no nemá to ani primátor v dnešných časoch. Možno na taký týždeň by som si to aj vyskúšal a potom by som to vedel porovnať,“ poznamenal J. Volný.
Informoval o novinke, ktorú v metropole Spiša pripravujú do konca tohto roka. Mesto sa v časoch poľského zálohu preslávilo aj vďaka majstrovi zvonárovi Konrádovi Gaalovi. Jeho kovolejecká dielňa známa po celej Európe mala sídlo v jednom z domov na Radničnom námestí.
A práve táto významná osobnosť nájde už čoskoro svoje stále miesto na námestí oproti radnici.
Pamätník majstrovi zvonárovi
Pamätník s podobizňou zvonára bude mať malý zvonček, na ktorý sa bude dať zazvoniť a zaželať si nejaké želanie.
„Skrze hviezdne prehľady bude možné zadívať sa aj na kostolnú vežu, najvyššiu na Slovensku, na ktorej je dodnes aj jeden zo zvonov vyrobených v dielni K. Gaala. Ide o najmenší zvon, tzv. umieráčik, ktorý má vyše 500 rokov. Našou snahou je získať ešte jeden zvon majstra Konráda. Ten bude rovnako súčasťou pamätníka. Chceme tým vytvoriť ďalšiu dominantu mesta. Veď zvony majstra Gaala sú umiestnené vo viacerých európskych metropolách. Tak ako sa dnes povie Majster Pavol z Levoče, chceme, aby sa o niekoľko rokov hovorilo majster Gaal zo Spišskej Novej Vsi. Ide o významnú osobnosť, ktorú je neznáma aj pre niektorých obyvateľov mesta,“ dodal primátor mesta.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
