Filantrop, revolucionár či utopista? Rudolf Procházka je 72-ročný Bratislavčan, ktorý sa snaží na Spiši riešiť rómsky problém. Prichádza s projektom postaviť v Nálepkove v okrese Gelnica desať dvojdomov, v ktorých by pod jednou strechou žili rómske aj nerómske rodiny. Tvrdí, že žiť vedľa seba nestačí, nutnosť je byť spolu. Samospráva je skeptická, jeho plány odmieta podporiť.
NÁLEPKOVO. Rudolf Procházka už investoval na Spiši do niektorých projektov vlastné aj sponzorské peniaze. Išlo o tisícky eur. Tvrdí, že je síce žgrgloš, ale míňa peniaze na premyslené záležitosti.
Procházka zatiaľ má štúdiu na tieto domy. Sčasti by stáli na obecných pozemkoch.
Hlavná myšlienka projektu spočíva v tom, že domy by dostali do prenájmu mladé rodiny do 30 rokov. Na stavbách by museli aj pracovať. Podmienkou je, aby polovicu domu obývali problémoví Rómovia z osady, druhú zase nerómski obyvtelia, ktorí žijú štandardným životom.
Problémová a chudobná rodina by mala odpozerať spôsob života od svojich susedov a týmto spôsobom sa integrovať do spoločnosti.
„Robili sme prieskum, záujem o takéto bývanie je z obidvoch strán. Rómsky problém sa rieši dlhé roky a zatiaľ bezvýsledne. Za pár rokov to bude už aj problém, ktorý sa bude týkať Bratislavy. Myslím si, že toto riešenie je revolučné a určite bude úspešné,“ tvrdí autor myšlienky.
Projekty za vlastné peniaze
Procházka do štúdie investoval vlastné peniaze. Hovorí, že rokoval s nádejnými investormi, ktorí majú vážny záujem projekt podporiť.
„Mám aj záujemcov o patronát. Sú to slovenské aj zahraničné spoločnosti a nadácie,“ hovorí R. Procházka.
Stavba jedného dvojdomu by vyšla na 140-tisíc eur. Autor zatiaľ naráža na odpor samosprávy.
„Každá revolučná myšlienka má na začiatku problém uspieť,“ nevzdáva sa R. Procházka.
Ten zatiaľ cez svoje združenie Fényx Spiša dal v Nálepkove vybudovať park osobností. Cieľom je šíriť osvetu medzi domácimi a podporiť cestovný ruch v regióne. Postupne tu pribúdajú drevené monumentálne sochy, ide o významné osobnosti Slovenska.
Okrem toho R. Procházka pracuje na projekte vybudovať tu montážnu dielňu na bicykle, kde by sa mohli zamestnať miestni ľudia. V Rudňanoch zase financuje tvorbu pracovných zošitov pre ťažko vzdelávateľné deti. V Nálepkove v septembri spustí internetové štúdio.
Procházka je dôchodca, v produktívnom veku prevádzkoval reklamnú a propagačnú agentúru, pôsobil aj ako novinár či poradca predsedu vlády.
Obec je skeptická
Vedenie obce Nálepkovo v žiadnom prípade nechce podporiť projekt výstavby dvojdomov.
„Nech pán Procházka postaví takéto domy v Bratislave a Rómovia nech sa presťahujú tam. My už skúsenosti so stavaním domov pre túto časť obyvateľstva máme. Platíme pôžičky a oni svoje bývanie devastujú. Domy, ktoré sme stavali pred piatimi rokmi, už treba opravovať. S projektom pán Procházka oboznámil aj obecné zastupiteľstvo, nikto z poslancov nereagoval,“ zaujal stanovisko starosta Dušan Slivka (SDKÚ).
V obci evidujú 3 150 obyvateľov. Z toho sú Rómovia vo väčšine, je ich o 52 viac. Prognózy spred niekoľkých rokov pritom hovorili, že stav bude vyrovnaný až v roku 2020. Skutočnosť však predstihla očakávania.
Názor odborníka
Sociológ: Je to experiment s otáznikmi
Zámer Rudolfa Procházku vybudovať zo súkromných a sponzorských zdrojov dvojdomy, ktoré by boli prideľované v jednej časti „problémovým Rómom“ a v jeho druhej časti predstaviteľom nerómskej populácie, je nejasným pokusom a skrýva v sebe rad nástrah. Tvrdí to sociológ Ľubomír Falťan.
„Jednou zo slabín tohto pokusu je zadefinovanie problémovosti. Nie je jasné, čo je definované ako problémovosť. Ekonomická situácia? Kultúrne vzorce, spojené s rodinným spolužitím, teda veľká detnosť + život vo veľkej rodine spolu s ďalším príbuzenstvom? Či problémovosť vyplývajúca zo sociálno–patologických prejavov?“ pýta sa Ľ. Falťan.
Podľa odborníka nie je jasné, aký štandard predstavujú plánované dvojdomy, či budú rovnaké pre tzv. problémové a neproblémové rodiny alebo sa budú líšiť. „ A čo v prípade, ak sa aj spomedzi tzv. nerómskej populácie budú o byty uchádzať rovnako problémové rodiny? Inými slovami problémovosť sa bude kumulovať? Bude takéto podmienené získanie bytu atraktívne pre tzv. nerómsku populáciu?“ kladie ďalšie otázky.
Zdôrazňuje, že ide o pokus financovaný zo súkromných a sponzorských zdrojov, preto nie je dôvod, aby sa takejto investičnej aktivite bránilo.
"Sama podstata experimentu však vychádza z určitých idealisticko-utopistických predstáv, že keď dáme dokopy predstaviteľov odlišných (aj kultúrne) spoločenstiev, že títo budú bezproblémovo spolu žiť,“ uzatvára Ľ. Falťan.
kar
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
