Táto vysokoškoláčka má však povolanie, ktoré ešte stále verejnosť vníma ako mužskú záležitosť. V Spišskej Novej Vsi pracuje ako taxikárka.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Sympatická Zuzana Duriančíková hovorí, že šoférovanie má jednoducho v génoch.
Autoškolu zvládla ľavou zadnou, pretože v taxíkoch doslova rástla. Jej otec tiež pracuje ako taxikár a o svojej mame hovorí, že je dobrá vodička.
Sen Zuzany bolo stať sa letuškou. Ako dospievala, predstavy o povolaní boli reálnejšie, pred maturitnou skúškou už naisto vedela, že skončí v taxíku ako jej otec.
„Môj otec podniká v tejto oblasti od môjho narodenia. Nasávala som všetko v súvislosti s tým preto od mala. Otec ma pomaly a nenápadne pripravoval na to, že skončím práve v jeho firme. Ani sa mi nechcelo ísť študovať na vysokú školu, otec ma však veľmi diplomaticky prehovoril. Tak sme urobili kompromis a študujem externe obchodné podnikanie. Cez týždeň pracujem a počas víkendu som v škole,“ opisuje Zuzana.
Sú slušní a ženatí
Za volantom je ako taxikárka už od svojich osemnástich rokov. Hovorí, že reakcie zákazníkov sú takmer stále príjemne a pozitívne.
„Dôležité je, aby sa zákazník cítil v aute s taxikárom bezpečne. A nejde o pomalú či rýchlu jazdu. Aj pri tej pomalej sa dá jazdiť zle a nebezpečne,“ hovorí Zuzana o svojej práci.
Na našu otázku, či peknej a mladej taxikárke zákazníci aj dvoria, Zuzana odpovedá: „V rámci firmy jazdievam dlhšie trasy, hlavne na letiská. Vozím preto poväčšine manažérov či zahraničných hostí niektorých firiem. Ide o veľmi kultivovaných pánov, ktorí majú slušné vystupovanie a hlavne sú ženatí,“ smeje sa Zuzana.
Úplne vážne však hovorí, že vďaka dobrej znalosti anglického jazyka mnohí žiadajú informácie o Spišskej Novej Vsi, dokonca jej aj niektorí zatelefonujú, keď si v meste nevedia s niečím rady.
Otec stále radí
Zuzana priznáva, že má rada rýchlu jazdu. Jej obľúbená trasa je Spišská Nová Ves – Košice. Vraj si na tejto ceste aj oddýchne. Vo veľkých mestách, ako napríklad Bratislava či Krakov, jazdí s rozvahou.
„Celkovo za volantom netreba nikdy panikáriť, nech sa deje, čo sa deje. Môj otec má stále pre mňa milión rád naporúdzi. Takmer stále mi opakuje, aby som nikdy za volantom netelefonovala. A že mám mať na zreteli to, že na ceste nie som sama. Stále sú tu iní vodiči, ktorí môžu urobiť chybu a spôsobiť dopravnú nehodu. Preto sa snažím byť na ceste veľmi predvídavá,“ opisuje mladá taxikárka.
Zuzana sa síce ako každá žena rada parádi, za volantom je maximálne praktická.
„Veľmi rada nosím topánky na vysokom podpätku. V aute však sedím v botaskách. Snažím sa byť oblečená prakticky a pohodlne, ale kvôli zákazníkom aspoň trocha elegantne. Bežne preto jazdím v aute, napríklad oblečená v blúzke. Sukňu však nenosievam v práci vôbec, nejaká mini dĺžka nepripadá do úvahy,“ s úsmevom hovorí Zuzana.
Nebude pani podnikateľka
Na našu otázku, ako ju vnímajú ostatní kolegovia, hovorí, že v ich očiach je zrejme stále žena.
„Vo firme ma kolegovia stále berú ako dcéru ich šéfa. Cudzí taxikári, ktorých stretnem, ma vnímajú ako ženu. Žartujú so mnou, aj mi polichotia, nestalo sa mi, že by sa so mnou bavili o práci či nebodaj o technických záležitostiach,“ tvrdí Zuzana.
Svoju budúcnosť vidí práve v taxíku. „Možno preberiem neskôr firmu po otcovi. Určite však nebudem pani podnikateľka. Môj otec tiež stále šoféruje, chcem to robiť práve tak ako on,“ opisuje svoju budúcnosť Zuzana.
V súčasnosti má priateľa. Ten však, ako ona hovorí, nerieši jej povolanie. „Rešpektujem jeho prácu a on zase moju. Inak to ani nemôže byť,“ vysvetľuje Zuzana.
V aute stále upratuje, doma nie
Zuzana nám s úsmevom prezradila, že veľmi na poriadok založená nie je. Keďže býva so svojou mamou, práve ona sa stará, aby domácnosť bola tip –top.
No keď ide o auto, Zuzana mení priority. „Vozidlo musí byť stále čisté. Každý druhý deň upratujem interiér, umývam ho. Na tom si naozaj dám záležať,“ prezrádza Zuzana.
V Spišskej Novej Vsi jazdia na taxíkoch len dve ženy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
