Počas soboty a nedele patrila ždiarska Strednica spevu, hudbe, tancu, ľudovej architektúre a ďalším kultúrnym tradíciám pripomínajúcim život v horách.
ŽDIAR. Tatranská obec Ždiar žije folklórom. Tradíciu pripomínania goralskej hudby, spevu a tanca udržujú priaznivci kultúrneho podujatia už osemnásť rokov.
Na Goralských folklórnych slávnostiach v Ždiari-Strednici sa stretli gorali zo slovenskej a poľskej strany Tatier aj zo Zamaguria.
Práve v areáli Strednica stála v minulosti stará goralská osada, ktorá zanikla odchodom jej obyvateľov za lepším životom počas vysťahovaleckej vlny do severnej Ameriky v rokoch 1880 až 1910.
„Ždiar je pekne položený pod Belianskymi Tatrami a my im hovoríme gory. Mňa folklór a ľudové kroje veľmi tešia, rada udržujem tradície našich otcov a mám,“ povedala rodená Ždiaranka Ružena Zachvejová.
„Celý život pôsobím v obecnom folklórnom súbore Goral. Keď som oblečená v kroji, nič ma nebolí, len vtedy som zdravá a šťastná,“ zažartovala osemdesiatdvaročná hrdá goralka.
Nad nepriazňou počasia iba mávla rukou. „My sme tvrdí ľudia, doslova sme vyrástli na kameni. Sme naučení tvrdo pracovať, prežili sme ťažký život. Sneh ani dážď nám nevadí,“ dodala Zachvejová.
Goralský život vyrezáva do dreva
„Dnes majú všetci gorali sviatok a ja by som nesmel chýbať,“ povedal goral Miloš Semančík, pochádzajúci zo zamagruskej oblasti. Na slávnostiach vystavoval svoje rezbárske výtvory s goralskou tematikou.
„Rád vyrezávam drevené obrázky s motívmi z tradičného goralského života, ale aj goralských rozprávok,“ predstavil svoju tvorbu.
Aj podľa Semančíka patrí chladné počasie ku koloritu života v horách. „Chladné počasie neodradí žiadneho gorala. Naša povaha nám velí neskladať zbrane za žiadnych okolností, takže nás ani zima nemôže zlomiť,“ dodal rezbár.
Medzi jeho najnovšie umelecké výtvory patrí unikátny betlehem z konských podkov. „Za štyridsať rokov sa mi podarilo nazbierať takmer sto rôznych konských podkov, z ktorých som vytvoril železný betlehem,“ opísal Semančík novinku vyrobenú výlučne z kutých kováčskych výrobkov.
Betlehem je tesne pred dokončením a vystavený bude v zamagurskej obci Matiašovce.
Pritiahol ich záujem o život v horách
Aj keď počasie ukázalo miestami svoju odvrátenú tvár a okrem veľkej zimy občas spŕchlo, do areálu lyžiarskeho strediska Strednica si našli cestu stovky divákov.
„Do Tatier sme prišli za vysokohorskou turistikou, do Ždiaru sme zavítali aj kvôli nepriazni počasia. Kultúrne podujatie sa nám páči, tento kraj má bohatú históriu,“ povedala Jiřina Slavíková z Ústí nad Orlicí.
„O minulosť sa intenzívne zaujímam. Folklór je naše kultúrne dedičstvo, ktoré prežíva hlavne vďaka takýmto slávnostiam,“ vyjadril sa nadšenec folklóru a ľudových tradícií Miloš Gajdoš.
„Na našej strane hôr patrí ždiarsky festival spoločne s festivalom Zogrod v Malej Frankovej a Červenom Kláštore k tomu najlepšiemu, čo goralská kultúra ponúka. Som potešený, že život v horských a podhorských oblastiach zaujíma aj v dnešnej dobe mnoho ľudí,“ uviedol poľský návštevník Jerzy Laincz.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
