Filo chodí na kežmarské EĽRO už 20 rokov a toto mesto mu veľmi prirástlo k srdcu.
KEŽMAROK. Tohtoročným kráľom remesiel je výrobca fujár z Banskej Bystrice Michal Filo. Na 22. ročníku festivalu Európske ľudové remeslo (EĽRO) v Kežmarku ho totiž usporiadatelia označili za najoriginálnejšieho a najlepšieho remeselníka.
Na tróne tak po roku vystriedal šindliara Petra Kormoša z Vikartoviec. Filo chodí na kežmarské EĽRO už 20 rokov a ako sám povedal, toto mesto mu veľmi prirástlo k srdcu.
"Venujem sa výrobe ľudových hudobných nástrojov, okrem fujár sú to aj rôzne druhy píšťal," priblížil Filo pre TASR svoje remeslo, ktorému sa venuje už 30 rokov.
Najprv sa zaoberal výrobou klasického dreveného náradia, až neskôr prešiel na ľudové hudobné nástroje.
"Táto práca je náročná, ale je krásne to očakávanie, keď človek drevu vdýchne nový život. Pod mojimi rukami to drevo ožíva, potom hrá a robí ľuďom radosť," dodal Filo.
Podľa neho je pri tomto procese dosť náročné hľadať vhodné drevo. Jeho príprava a sušenie trvá približne dva roky, čím staršie, tým lepšie. Samotná výroba hudobného nástroja si následne vyžiada 80 až 100 hodín.
"Fujary sa vyrábajú prevažne z bazového dreva, robia sa však aj z javora či jaseňa. Viac mojich nástrojov už putovalo do zahraničia, zahrali sme si spolu s terajším aj minulým prezidentom, mňa ale vždy najviac zaujíma, aby nástroje, ktoré vyjdú spod mojich rúk, boli naozaj dobré a kvalitné," upozornil Filo.
Ľudí prišlo pre počasie menej
Riaditeľ festivalu EĽRO Igor Kredátus pre TASR uviedol, že hoci tento ročník sčasti poznačil dážď, organizácia sa vydarila a počet návštevníkov bol len o niečo menší ako vlani.
"Nosným dňom bola sobota, keď prišlo najviac ľudí. Tento ročník však môžeme považovať celkovo za úspešný. Najväčší záujem bol o nového kráľa remesiel, výrobcu fujár, ďalej to bol pán Svatík, ktorý vyrába povrazy. Veľký úspech mal tento rok aj pán Medveď z Čierneho Baloga, ktorý obrába kožu, už tradične boli úspešní keramikári, kováči a veľký záujem bol aj o fúkanie skla," dodal Kredátus.
Návštevníci EĽRA mali možnosť vidieť až 220 remeselníkov, tento rok bol festival venovaný cechu pekárov a mlynárov.
Deti vidia to, čo dnes už doma nenájdu
„Chodíme tu azda každý rok celá rodina a veľa zážitkov si odnášajú aj deti. Nám starším sa to nemusí zdať, ale dnešné deti naozaj nemajú odkiaľ vedieť, ako pracuje trebárs kováč, rezbár či tetka, ktorá tká koberce. Tu to môžu všetko vidieť na vlastné oči. No a my dospelí si môžeme pochutiť na nejakej klobáske, či poštrngať si pohárikmi,“ povedal Milan Kopáš.
„Sme v Tatrách na dovolenke a remeslá sme si nemohli nechať ujsť. Ja sama som tu bola už dvakrát, mňa to tu skrátka fascinuje,“ prezradila Katarína z Čiech.
„Ľuďom prezentujeme ukážky spracovania ľanu. Je to staré remeslo, mladí sa mu už veľmi neučia. Kedysi sme takto vyrábali plátna, obrusy, košele pre chlapov, ale napríklad aj vrecia. Myslí, že ľudia to celé obdivujú,“ povedala nám Justína Bukovinová z Vikartoviec, ktorá sa na festivale predstavila spolu s menovkyňou Máriou.
Autor: rin
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
