Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
VYSOKÉ TATRY. Takmer osem rokov od vetrovej kalamity vo Vysokých Tatrách Ministerstvo životného prostredia rozhodlo o zákaze ťažby dreva v Tichej a Kôprovej doline.
Kauza zamestnávala postupne štyri vlády. Definitívne rozhodnutie prijal až minister Peter Žiga.
„Rozhodnutie ministerstva je definitívne. Nemôžem tomu po toľkých rokoch uveriť,“ konštatoval ochranár Erik Baláž z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.
Rozkladová komisia ministra Žigu zamietla koncom júna rozklad podaný Štátnymi lesmi TANAP-u a potvrdila predchádzajúce rozhodnutie ministra Nagyho o nepovolení výnimky na ťažbu dreva v Národnej prírodnej rezervácii Tichá a Kôprová dolina.
Štátne lesy TANAP-u žiadali o výnimku, a teda povolenie ťažby, do roku 2016. Ministerstvo sa nestotožnilo s ich argumentáciou.
Nová zonácia stále nie je
Lesníci tvrdili, že predchádzajúce rozhodnutie ministerstva bolo „jednostranné a v plnom rozsahu kopíruje tvrdenia extrémistických mimovládnych organizácii, ako aj tvrdenia vedcov a odborníkov rozhodujúcich o niečom, čo nepoznajú.“
Rozkladová komisia si naopak myslí, že „prirodzená dynamika lesov je súčasťou cieľov ochrany na území prírodných rezervácií“, a že prípadná ťažba dreva môže spôsobiť „fragmentáciu lesných porastov, otváranie porastových stien a vznik holín...“.
Ťažba by podľa ministerstva viedla aj k „narušeniu ekosystémových procesov, zmene štruktúry a zhoršeniu funkcií biotopov“.
Ministerstvo tiež tvrdí, že „na pozemkoch s navrhovanými lesohospodárskymi opatreniami sa nenachádzajú aktívne chrobačiare, teda stromy obsadené podkôrnym hmyzom...“.
Štátne lesy TANAP-u ešte začiatkom júna varovali, že lykožrútová kalamita v Tichej a Kôprovej doline naberá druhý dych. S lesníkmi z TANAP-U sa nám nepodarilo skontaktovať.
Veterná smršť vo Vysokých Tatrách v roku 2004 rozpútala debatu o budúcnosti veľhôr.
Jednou z najdôležitejších podmienok pre vyjasnenie postojov mala byť zonácia, teda rozdelenie územia na najprísnejšie chránenú bezzásahovú zónu a časť vyčlenenú pre hospodárske záujmy. Zonácia dodnes nie je schválená.
Bývalé vedenie Správy Tatranského národného parku Tomáša Vančuru zaradilo Tichú a Kôprovú dolinu do bezásahovej zóny. Štátna ochrana prírody neskôr vypracovala štúdiu, ktorá umožnila ťažbu v dolinách.
Protestovali od roku 2005
Lesoochranárske združenie VLK už od konca roku 2005 protestovalo proti ťažbe v dolinách. Pridali sa aj vedci a významné osobnosti kultúrneho a spoločenského života.
V prvej polovici apríla roku 2007 začali lesníci v dolinách rúbať. Ochranári bránili ťažbe vlastnými telami. Počas blokády došlo k niekoľkým incidentom s políciou.
Polícia protestujúcich aktivistov obvinila z priestupku, odvážala ich na oddelenie a uvoľňovala priestor ťažkým lesným strojom. Minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa označil vtedy aktivistov za platený komparz. Ochranári neskôr vyhlásili doliny za Územie chránené občanmi.
Tichá a Kôprová dolina sú pre ochranárov symbolom nedotknuteľnosti. Navrhujú, aby táto oblasť zostala bez zásahov človeka. Bývalý šéf Tatranského národného parku Tomáš Vančura dokonca vyhlásil, že ak prehrajú boj o doliny, prídu o celý TANAP.
"V Tichej a Kôprovej doline nechajme divočinu. Ak prehráme boj o divočinu, prehráme spor o rozširovanie zjazdoviek, aj všetky tlaky na národný park a stratíme ho," predpovedal Vančura.
Tichá a Kôprová dolina tvoria vo Vysokých Tatrách súvislý chránený celok s rozlohou viac ako osem tisíc hektárov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
