KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE/KOŠICE. Trestné oznámenie majiteľa pozemkov v Krásnohorskom Podhradí, ktorému sa obyvatelia nelegálnej osady vyhrážali s palicami a sekerami v rukách zabitím, sa polícia rozhodla riešiť ako priestupok. „Ide o obvyklý spôsob života u Rómov,“ píše sa v uznesení.
Napadnutý Štefan Szaniszló vraví, že ide o výsmech spravodlivosti. „Štát zlyhal na celej čiare.“ Nespokojný je aj minister vnútra Robert Kaliňák. „Je to pre mňa absolútne neakceptovateľné.“
Rozhodnutie ešte preskúma košická krajská prokuratúra. Problém s výstavbou osád na cudzích pozemkoch je rozšírený. Poslanci navrhujú, aby štát odškodnil vlastníkov a previedol ich na obyvateľov.
Vyhrážka zabitím ako priestupok
Keď sa Štefan Szaniszló z Krásnohorského Podhradia rozhodol po požiari hradu previesť časť svojich pozemkov, na ktorých si miestni osadníci protiprávne postavili domy, vyhrážali sa mu zabitím.
Namiesto trestného stíhania páchateľov má prípad vyhrážania riešiť Obvodný úrad v Rožňave ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
Szaniszló spolu s ďalším vlastníkom si išli do osady obzrieť pozemky, ktoré desiatky rokov nemôžu užívať. Obyvatelia nelegálne postavených domov vyzbrojení palicami a sekerami sa im vyhrážali, že ich zabijú.
Keď ho po niekoľkých dňoch tí istí osadníci napadli a popísali mu auto, rozhodol sa podať na polícii v Rožňave trestné oznámenie pre prečin nebezpečného vyhrážania. Výpoveď, v ktorej uviedol mená páchateľov, potvrdil aj svedok. Páchatelia vyhrážky Szaniszlóovi popreli.
Policajt z obvodného oddelenia v Rožňave poverený vyšetrovaním spis posunul obvodnému úradu na priestupkové konanie. Ako uviedol v uznesení, z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že „ide o obvyklý spôsob života u Rómov, teda tento skutok nie je trestným činom“.
Populárne opatrenia v Krásnej Hôrke nepomôžu, píše Lukáš Fila.
Čítajte komentár (piano) >>
Polícia: Bolo to správne
Okresný policajný riaditeľ v Rožňave Ivan Bronďoš sa odmietol k prípadu vyjadriť. Pripustil však, že formulácia v uznesení je nešťastná. „Nemala tam čo hľadať.“
Podľa hovorkyne krajskej polície v Košiciach Jany Mésarovej bol postup z procesného hľadiska správny. Uznesenie a spis boli v rámci prokurátorského dozoru zaslané aj na miestnu okresnú prokuratúru, ktorá sa s postupom policajta stotožnila.
„Je to na individuálnom a voľnom hodnotení dôkazov, ktoré má k dispozícii konkrétny policajt. V danej veci policajt svoje uznesenie neodôvodnil len obvyklým spôsobom života Rómov, ale viacerými bodmi, ako aj samotnými výsluchmi procesných strán, na základe ktorých vec postúpil,“ vraví Mésarová.
„Zdôvodnenie uznesenia je skutočne neobvyklé a vzbudzuje pochybnosti o správnosti rozhodnutia policajného orgánu i okresného prokurátora,“ povedal hovorca Krajskej prokuratúry v Košiciach Milan Filičko.
Szaniszló podal proti uzneseniu polície sťažnosť, okresný prokurátor ju zamietol ako nedôvodnú. „Dospel k záveru, že uznesenie je vecne správne, nie je však odôvodnené náležitým spôsobom. Keďže išlo podľa jeho názoru iba o nedostatočné zdôvodnenie, nebolo treba toto uznesenie zrušiť,“ hovorí Filičko z krajskej prokuratúry. Tá si vyžiada spis na preskúmanie a rozhodne, či išlo o podozrenie z trestného činu.
„Ak zo spisu budú vyplývať nedostatky potvrdzujúce chybné rozhodnutie, krajská prokuratúra vykoná príslušné opatrenia smerujúce k vyvodeniu prípadnej trestnej zodpovednosti.“
Kaliňák nesúhlasí
Ministra vnútra Róberta Kaliňáka uznesenie rožňavského policajta zaskočilo. Zbavovať niekoho trestnej zodpovednosti, pretože porušovanie zákonov patrí k jeho obvyklému správaniu, je podľa neho neprípustné.
„Niektoré vety si neviem dostatočne dobre vysvetliť. Zákon má platiť pre všetkých rovnako bez ohľadu na to, aký má kto doma zvyk.“
Rozhorčení sú aj občianski aktivisti. „Takíto policajti v Policajnom zbore nemajú čo hľadať. Robia zlé meno aj tým pár kolegom, ktorí v ňom slúžia z presvedčenia. Navyše ide o ďalší nebezpečný precedens,“ hovorí Marcel Burkert z občianskeho združenia Stop alibizmu.
Majiteľ pozemku: Štát úplne zlyhal
Vlastník pozemkov sa spojil s extrémistom. Dôvodom vraj je, že štát mu nepomohol.
KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE. „Uznesenie polície o mojom trestnom oznámení je výsmechom spravodlivosti a demokracie,“ hovorí Štefan Szaniszló.
Rodina vlastní v Krásnohorskom Podhradí približne pol hektára pozemkov. Spolu s ďalšími vlastníkmi dohromady trinástich hektárov o ne desaťročia márne bojuje. Na jeho pôde si miestni Rómovia protiprávne vybudovali svoje domy.
„Už môj otec sa snažil situáciu riešiť. Spravodlivosti sa nedočkal. Štát skôr chráni ľudí, ktorí drzo porušujú zákony, ako tých, ktorí sa domáhajú svojich základných občianskych práv garantovaných ústavou.“
Szaniszló bol v roku 2009 iniciátorom petície za usporiadanie protiprávne zabraných pozemkov, písal na úrady, prokuratúru, ministerstvá. Bezvýsledne.
Prišiel požiar
Po požiari hradu Krásna Hôrka prišiel do obce Marián Kotleba, líder extrémistickej pravicovej Ľudovej strany Naše Slovensko. Využil situáciu, že požiar spôsobili dvaja rómski chlapci.
Szaniszló sa s Kotlebom dohodol, že časť pozemkov pod osadou prevedie naňho. Kotleba, známy protirómskymi postojmi, sľúbil, že nelegálne postavené domy zbúra.
V máji založili Kotleba so Szaniszlóom občianske združenie Upratať a užívať – môžete sa pridať. Ich cieľom je údajne „nastoliť právny stav“ a umožniť vlastníkom, aby mohli svoju pôdu aj užívať.
Združenie má v súčasnosti niekoľko desiatok vlastníkov približne 55-tisíc štvorcových metrov pôdy, na ktorých stojí časť osady.
Dobrí gazdovia?
„Nie som ani extrémista, ani rasista. Vážim si Cigánov, ktorí pracujú, starajú sa o svoje rodiny a dodržiavajú zákony. Štát zlyhal na celej čiare, doteraz nemal ani najmenšiu snahu náš problém riešiť. Jediný, kto prišiel s riešením, bol Kotleba,“ povedal Szanisló.
„Problém, ktorý vznikol v Krásnej Hôrke, je ukážkový. Nie je to vonkoncom príbeh dobrého gazdu, ktorému na pozemku postavili zlí Cigáni svoj dom. Je to príbeh o tom, že kde zlyháva štát a samospráva, nastupujú rôzni exoti so zaručenými riešeniami. Je to pre celú spoločnosť viac ako nebezpečné,“ povedal podpredseda parlamentného bezpečnostného výboru Alojz Hlina z klubu Obyčajných ľudí.
Na Slovensku je približne 700 rómskych osád. Väčšina z nich je postavených na neusporiadaných pozemkoch bez stavebného povolenia.
(sen)
Problémy narastajú tam, kde sa obce len prizerajú
Štát by mal vyriešiť zabrané pozemky, aktívne majú byť aj samosprávy, radia experti.
KOŠICE. Problému čiernych stavieb v osadách sa venuje aj jediný rómsky poslanec Peter Pollák z klubu Obyčajných ľudí. Pripravuje návrh zákona, ktorý by zabezpečil práva vlastníkov pozemkov v rómskych osadách.
„Za výstavbu nelegálnych osád je zodpovedná štátna moc, ktorá dlhodobo akceptovala tento stav. Štát musí nájsť vhodnú formu odškodnenia vlastníkov pozemkov, či už ich zámenou, alebo odkúpením. Následne by si ich museli odkúpiť užívatelia.“
Bývalá štátna tajomníčka ministerstva práce Lucia Nicholsonová z SaS navrhuje riešiť problém cez mikropôžičky. Rómovia, ktorí obsadili cudzie pozemky, by si ich mohli kúpiť a pôžičky odpracovať. Dodala, že problém by sa dal riešiť aj prostredníctvom e-pay kariet. „Ak by Rómovia mali účty s trvalým príkazom a peniaze by automaticky odchádzali štátu, potom si to viem predstaviť.“
Peter Pollák pripraví vlastný návrh. FOTO SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Stratégiu majú
Oblasť bývania je jedným z kľúčových bodov Stratégie integrácie Rómov do roku 2020, ktorú schválila vláda Ivety Radičovej v januári.
Odporúčania
Čo by obce mali ovládať
územné plánovanie,
register obnovenej evidencie pozemkov,
postupy pri legalizácii protiprávne postavených stavieb, dodatočnom povolení či odstránení stavieb.
Dokument počíta s odstraňovaním chatrčí, hľadaním možností na legalizovanie stavieb, vytváraním finančných a legislatívnych nástrojov na usporiadanie pozemkov.
„Súčasný stav je výsledkom dlhodobého zanedbávania a prehliadania výstavby čiernych stavieb. Riešenia však jestvujú, dôkazom sú príklady z viacerých obcí, kde sa podarilo pozemky vysporiadať,“ tvrdí splnomocnenec vlády pre rómske komunity Miroslav Pollák.
Úrad splnomocnenca tohto roku podporil vydanie publikácií (Ne)legálne osady – možnosti samospráv a mechanizmy vysporiadania pozemkov v prostredí rómskych osídlení a Podarilo sa – príklady úspešných aktivít samospráv.
Zapojiť sa majú aj samotné obce
„Je to manuál pre samosprávy, ktoré by mali prebrať oveľa väčšiu iniciatívu. Tam, kde sa len nečinne prizerajú, ako Rómovia na cudzích pozemkoch budujú čierne stavby, problémy narastajú,“ hovorí Pollák.
Splnomocnenec chystá na budúci týždeň stretnutie s predstaviteľmi Združenia miest a obcí. „Navrhujeme vytvoriť spoločný tím, ktorý na základe oboch publikácií pripraví odporúčania na legislatívne zmeny.“
Mikuláš Jesenský
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
