Mária Mrázová zo Smolníka je náruživá hubárka. Bez preháňania si zaslúži aj pomenovanie odvážna. Varí polievku z muchotrávky, diviaky odohnala hudbou z mobilného telefónu.
SMOLNÍK. Hoci má 62 rokov, ráno vyrazí do lesa a domov sa vráti poobede. Tvrdí, že práve medzi stromami a uprostred zelene zabúda na všetky svoje choroby.
Táto hubárka zo Smolníka má svoje miesta, kde pokope rastie dvadsať aj tridsať húb.
Smolnícke lesy sú podľa jej slov síce krásne, ale na druhej strane samá skala. Veľmi zradné sú tu miesta po banskej činnosti.
„Sú tu prepadliská, na ktoré treba dávať pozor. Všimla som si, že po zime stále pribudnú nové,“ upozornila nás M. Mrázová.
Najradšej na svojich potulkách zbiera suchohríby, pretože majú nádhernú vôňu a vraj aj najlepšie chutia.
Táto hubárka bez obáv zbiera v lese muchotrávku červenkastú.
„Hubárčim už od detstva, naučila ma to moja prababka, ktorá mala vtedy 70 rokov. Huby rozoznám, teda aj spomínanú muchotrávku od tých, čo sú smrteľne jedovaté. Chuťou je podobná ako bedľa. Aj je taká akoby mäsitá. Varím z nej polievku so zeleninou a mrveničkou alebo ju opražím na bravčovej masti. Je to naozaj pochúťka,“ tvrdí sympatická hubárka.
Čo je však na škodu veci, podľa slov tejto hubárky, muchotrávky veľmi rýchlo napádajú v prírode chrobáky.
Srnky a jelene stretáva bežne
Na svojich potulkách stretáva M. Mrázová aj všakovaké zvieratá. Nehrá sa však na žiadnu hrdinku, preto sa vždy snaží nájsť si do lesa spoločnosť.
„Stretnúť srnky či jelene už pokladám za normálne. Raz, keď som bola v lese so susedkou, sme cestou videli poriadne veľkú kopu po medveďovi. Aj sme sa trocha báli, či maca nebodaj nestretneme. Alebo stretla som aj skupinu diviakov, váľali sa v bahne. Bolo to ráno okolo pol siedmej. Nebolo mi všetko jedno. Rýchlo som pozerala po okolí, na ktorý strom by som vyliezla. Potom som však pustila z mobilu čo najhlasnejšie hudbu, diviaky ušli,“ opísala svoje príhody v lese M. Mrázová.
Každý rok zvykne nasušiť sedem päťlitrových fliaš húb. Najväčšiu radosť však má, ak to, čo nazbiera na svojich hubárskych potulkách, aj rozdá.
V týchto dňoch sa teší na tohtoročnú sezónu. Ako nám povedala, huby sú najlepšie na začiatku septembra alebo v auguste.
„Dôležité však je, aby v lete pršalo, iba vtedy bude dobrá sezóna. Nemusia to byť silné či vytrvalé dažde. Hlavné je, nech z času na čas zaprší,“ tvrdí M. Mrázová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
