Pre popradský tím sa stal ihneď prínosom a jeho prístup oceňoval aj tréneri, ktorí mu v každom stretnutí prejavili veľkú dôveru.
POPRAD. V nastávajúcom rozhovore sme sa ho opýtali, ako hodnotí svoje doterajšie účinkovanie v tomto vyspelom a zohranom kolektíve, v ktorom sa dokázal veľmi skoro presadiť.
Po príchode do seniorského mužstva ste si pomerne zavčasu vytvorili pevné miesto v základnom kádri. Zásluhou ktorých činiteľov sa vám to podarilo?
„Hlavným krokom môjho návratu do popradského tímu bol odchod niekoľkých opôr v zimnej prestávke. Prišiel som za dosť zložitých podmienok, pričom ma veľmi potešilo, že sa ihneď aj ušlo pevné miesto v základnej zostave. Vzhľadom na to som sa usiloval tvrdo trénovať, aby som o svoj post neprišiel. I keď v kádri veľa hráčov nepôsobilo, bolo pre mňa veľkou motiváciou odohrať každé stretnutie od prvej do poslednej minúty, čo bolo pre mňa impulzom k tomu, aby som dokázal trénera presvedčiť o svojich herných kvalitách. Bol som presvedčený, že na túto súťaž určite mám, no aby sa mi to podarilo, musel som odvádzať čo najlepšie výkony pre mužstvo. Niekedy mi to síce nešlo, ale maximálnu snahu som sa usiloval vynakladať v každom meraní síl. Potešilo ma, že to dokázal oceniť aj môj tréner, čo ma motivovalo k ešte lepším výkonom.“
Napĺňa vám toto účinkovanie očakávania v dostatočnom rozsahu, alebo by ste prijali väčšiu podporu od realizačného tímu?
„V prvom rade som spokojný s prácou trénerov, ktorí dávajú hráčom dostatok disciplíny k tomu, aby sa nám čo najlepšie darilo trénovať a hrávať v ťažších podmienkach. Na druhej strane by ma určite potešilo viac serióznosti od vedenia klubu, ktorý momentálne nevytvára také podmienky, aké by si každý hráč zaslúžil. Všetci z nás totiž neustále prejavujú odhodlanie, k povinnostiam pristupujú veľmi zodpovedne a popradský futbal je pre nich srdcovou záležitosťou. Pevne ale verím, že situácia sa čím skôr zmení a my budeme môcť pracovať v kvalitnom zázemí klubu. Treba poznamenať, že III. liga je takmer pre každý tím náročná súťaž, čo všeobecne vyžaduje vytvorenie čo najkvalitnejších podmienok. Potvrdilo sa to aj v majstrovských stretnutiach, keď sa proti nám postavili mužstvá, ktoré majú k dispozícii omnoho lepšie podmienky a na ihrisku sme ich dokázali herne prevýšiť.“
Myslíte si, že tento klub môže byť pre vás správnym odrazovým mostíkom do nastávajúcej kariéry, ktorú ešte máte pred sebou?
„Som si plne vedomý, že III. liga je veľmi silná súťaž a účinkovanie v nej je pre mňa veľkou výzvou k tomu, aby som sa v nej mohol stále zlepšovať. Ak sa ale v budúcnosti naskytne akákoľvek možnosť vyskúšať si to niekde vyššie, nebudem sa tomu určite brániť. S mojím súčasným účinkovaním v popradskom tíme som zatiaľ ale spokojný, lebo tu pôsobia aj vekovo starší hráči (A. Kočiš, P. Pitoňák, M. Ondruš), ktorí dokážu dať spoluhráčom v dôležitých chvíľach tú správnu myšlienku a poradia v každom smere. V iných kluboch by podľa mňa nebolo jednoduché tak skoro sa dostať do základnej zostavy, ako sa mi to podarilo v tomto kolektíve. Ak chce ale každý futbalista pomýšľať na svoj postup v kariére, musí tvrdo drieť a zodpovedne pristupovať k svojim hráčskym povinnostiam. Ja som ale zástancom toho, že ísť nahor je lepšie pomalou cestou, lebo niektorí hráči majú vyvrcholenie svojej kariéry už v mladom veku.“
Považujete III. ligu za tvrdú skúšku, počas ktorej sa vám naskytne výhodná možnosť načerpať dostatok skúseností?
„Myslím si, že v Poprade to bol pre mňa dosť úspešný polrok. V mužstve som odohral veľa stretnutí a vybudoval si dostatočnú dôveru u ostatných hráčov. Tím je pre túto súťaž dostatočne zohratý, lebo viacero hráčov hrá v nej už asi štvrtý rok. Skúsenosti ale majú aj vekovo mladí hráči, ktorí hrajú v dobrej forme a mnohému sa priúčajú aj od staršej generácie dávajúcej popradskému klubu neustále veľa. Keďže som bol v kolektíve nováčikom nebolo pre mňa vôbec jednoduché, aby som sa v ňom dokázal čo najskôr zohrať a presadiť. Jarná časť bola pre mňa tvrdou skúškou a verím, že som v nej získal dostatok užitočných poznatkov a skúseností.“
Akým smerom sa bude uberať vaša kariéra v najbližšej dobe?
„Momentálne nemám v úmysle popradský tím opustiť, pretože aj v prevládajúcich ťažkých chvíľach sa tu nachádza skvelá partia hráčov. Mužstvo nepretržite vynakladá množstvo spoločného úsilia a poctivej práce. Odráža sa to či už na pohode v kabíne, ale aj na tréningových jednotkách, kde prevláda vysoká disciplína a v samotných stretnutiach. Preto som presvedčený, že by pre mňa bolo veľmi zlé, ak by som toto mužstvo teraz opustil. Keďže popradské mužstvo hrá v dosť vysokej súťaži, môžem sa tu iba výkonnostne zlepšovať a nadobúdať množstvo zápasovej praxe.“
Má podľa vás popradské mužstvo silu na to, aby sa napriek prevládajúcim problémom dokázalo udržať pohromade a naďalej úspešne účinkovať aj v nastávajúcej sezóne?
„Naše mužstvo v prvom rade potrebuje, aby sa realizačný tím začal k nemu správať omnoho prívetivejšie, ako to bolo doposiaľ. Keďže činnosť v klube stále nefunguje tak, ako by si všetci určite priali, neraz hráč rozmýšľa o odchode do iného mužstva, alebo niekde inde. Zdôrazňujem ale, že náš kolektív by chcel ostať naďalej pohromade a odvádzať pre popradský futbal, čo je v jeho silách. Hráči sú veľmi zanietení, ale treba si uvedomiť, že sami to utiahnuť nemôžeme.“
Myslíte si, že situácia ohľadom futbalu v tomto klube bude ešte viac upadať, alebo v ňom dôjde predsa len k oživeniu, aké by si tento FK a mesto Poprad určite zaslúžili?
„Samozrejme, že všetci z nás by veľmi chceli, aby po viac než dvoch rokoch stagnácie a úpadku futbalu došlo znova k pozdvihnutiu úrovne futbalu v tomto klube. Dúfam, že čo najskôr sa situácia obráti k lepšiemu a medzi zainteresovanými, hráčmi a fanúšikmi bude prevládať optimizmus. Samotný tím a všetci hráči v ňom by určite veľmi uvítali, ak by sa dokázal klub dostať minimálne na poloprofesionálnu úroveň, pretože vzhľadom na odovzdanú činnosť v poslednom období v tejto náročnej slovenskej súťaži si to jednoznačne zaslúžia.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
