VEĽKÁ FRANKOVÁ. Nikola z Veľkej Frankovej (okres Kežmarok) ukončila Školu úžitkového výtvarníctva v Ružomberku.
Jej maturitnou prácou bol model šiat, ktorý nazvala Venuša. S ihlou vie narábať ako málokto. Zhotovuje extravagantné, štýlové modely šiat a od budúceho roka bude študovať Fashion design u susedov v Čechách priamo na Baťovej univerzite.
Nikola rada robí pokusy s extravaganciou a myslí si, že nie každé z jej šiat si dokážu ženy obliecť na plesy. Podľa jej slov sú určené skôr na prehliadky - na mólo.
To, že raz bude návrhárkou bolo však jasné už keď bola dieťa: „Každé dievča, ktoré na dedine malo bábiku, sa snažilo udržiavať jej šaty čisté a nepoškodené. Ale keď som nejakú bábiku dostala ja, najprv som ju ostrihala, či skôr ju doriadila a šaty som jej vždy zmenila, poprešívala,” spomína s úsmevom.
Ázijské obchody ju hnevajú
Keď sa Nikola prechádza po obchodoch s oblečením, je nahnevaná. „Už aj v značkových butikoch je 70 percent vecí vyrobených v Číne. Veľmi ma to mrzí. Ja chcem tvoriť v Európe. Chcem podporovať módnych návrhárov zo Slovenska i z Česka. Cenovo nikdy nebudeme konkurovať Číne, ale kvalitou nám nemôžu konkurovať oni,” tvrdí.
Návrhárka popúšťa často uzdu svojej fantázii. „Milujem spájanie netradičných látok. Napríklad nikto by neskombinoval koženku s nejakým jemným materiálom, ale ja som tak urobila. Dala som ju dokopy s priesvitným materiálom a do toho ešte masívny hrubý zips. Mám dojem, že sa to nebije, práve naopak dopĺňa sa to. “
Jej inšpirácia je jednoduchá: „Žena ako postava, žena ako osobnosť. Pre mňa je ideál ženskej krásy postava tvaru presýpacích hodín. Aj preto dávam do svojich modelov vždy niečo, čo dodáva ženskosť. Chcem posilňovať posolstvo o tom, že žena túži byť a má byť krásna.“
Okrem úspechov z ročníkových prác a z maturitnej práce Nika už minulý rok vystavovala kolekciu troch šiat na Oravskom hrade. Jej modely sa tam objavia aj tento rok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
