Má ich vyše päťsto a výnimočnosťou tohto koníčka je hlavne to, že bábiky aj opravuje a vlastnoručne im šije šatôčky.
ROŽŇAVSKÉ BYSTRÉ. Pani Monika mala blízko k umeleckým sklonom, nakoľko otec maľoval, strýko bol akademickým maliarom a bratranec je reštaurátorom kostolov. Sama chcela študovať maliarstvo, ale tento sen sa jej nesplnil.
„Otec mi zomrel na moju tridsiatku a ja som túto stratu veľmi ťažko znášala. Potrebovala som nájsť zmysel života a nakoľko som od detstva mala kladný vzťah k bábikám, začala som ich zbierať a zriadila som si malé útočište, ktoré mi pomáhalo vyrovnať sa s problémami. Toho času mi totiž aj mamka vážne ochorela.“
Pred viac ako pätnástimi rokmi ju k šitiu šatôčok a oprave starých poškodených bábik inšpiroval dar od svokry.
„Svokra darovala pred časom svojim štyrom deťom bábiku v heľpianskom kroji s posteľou a tak sme jednu s manželom dostali aj my. Zvedavosť mi nedala a zaujímalo ma, z čoho je ušitý kroj, spodnička či topánočky. Vtedy vznikla myšlienka, že to skúsim a začala som vlastnoručne bábiky opravovať a odievať“.
Bez pomoci ľudí to nešlo
Bábiky začala postupne obliekať do dobových šiat, krojov a vytvárala rôzne filmové i rozprávkové postavičky.
„Keď sa v obci rozšírilo, čomu sa venujem, ľudia i kamarátky mi začali nosiť staré látky, gombíky, čipky a hlavne bábiky. S manželom sme začali tieto veci zhromažďovať a nebyť týchto darovaných vecí, zbierka by nemala tú podobu, ktorú má dnes. Najväčšia bábika meria 125 centimetrov.“
„Bábiky si cením o to viac, že mi ich darovali ľudia a pôvod takmer každej jednej viem dodnes. Mám k nim preto patričnú úctu. Tú najväčšiu mi darovalo dievčatko z miestnej školy.“
Na výrobe šatôčok je jedinečné hlavne to, že sú vyhotovené bez pomoci šijacieho stroja.
„Všetko šijem ručne, iba za pomoci ihly. Neskôr mi deti začali nosiť aj poškodené bábiky, ktoré som s tmelom a silikónom opravovala. Taktiež mi nosia časti bábik, z ktorých potom skladám ďalšie a dorábam im ručičky či nožičky. Pri pohľade na bábiku musí prísť inšpirácia a predstavivosť, nakoľko niektorá sa hodí zaodieť do krojovaných šiat, iná do dobových kostýmov, či poslúži ako rozprávková postavička.“
Najstaršia má viac ako 110 rokov
Medzi unikáty zbierky patrí aj porcelánová bábika, ktorá má pôvod kdesi vo Francúzku. Túto bábiku jej daroval pán Hedmeg z Rožňavy.
„Bábiku zakúpil pre svoju nevestu za šesťtisíc korún od jednej starej pani. Bohužiaľ sa im však rozbila a nakoľko vedel o mne, zavolal mi a daroval ju do mojej zbierky. Mala poškodenú tváričku a ako tak sme ju trochu dokázali zreparovať.“
Všetky bábiky, ktorých počet presahuje 500 kusov, má pani Cmierová uložené v jednom trojizbovom byte. Súčasťou zbierky je aj tristokusová zbierka bosoriek.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
