Líšky si zvykli chodiť do dvorov po potravu, ľudia ich stretávajú na ulici. Podľa poľovníkov je bežné, že sa líšky pohybujú v blízkom okolí ľudských obydlí. Strážania iba bezmocne krčia ramenami.
POPRAD–STRÁŽE. V mestskej časti Popradu hádam neexistuje gazda, ktorému by líšky neskántrili sliepku či kohúta.
„Za bieleho dňa tu bežne na ulici stretnete líšky. Vôbec sa neboja ľudí, skôr naopak,“ povedal Marián Dic.
Jeho slová potvrdila aj staršia obyvateľka Stráží. Líšku stretáva pravidelne podvečer, keď sa vracia z kostola.
„Najprv som si myslela, že je to pes. Potom som si všimla dlhý chvost, keď som prišla bližšie. Neutekala predo mnou, skôr som sa jej bála ja,“ povedala.
Keby ostalo iba pre prechádzkach a potulkách po chotári, ľuďom by to až tak nevadilo. To, čo lesných predátorov láka najviac, sa však skrýva v kurníkoch a maštaliach.
Pochutnávajú si hlavne na sliepkach
Strážania chovajú hydinu a dobytok pre ich hospodársky úžitok, líščie nájazdy im však robia rozsiahle škody. Hladná líška navštívila dvor rodiny Rožkovcov počas zimy.
„Počas jedinej návštevy zadusila až desať sliepok, ležali po celom dvore. Za chvíľu sa po ne vrátila a odniesla si ich preč. Nepoznám suseda, ktorému by líška nepokradla hydinu,“ posťažovala sa domáca gazdiná.
Záškodníci sú prefíkaní, nepomáhajú ani pozatvárané kurníky či zajačníky. Strážania predpokladajú, že predátorov do blízkosti ľudských obydlí priťahuje živočíšny chov a staré nepoužívané stodoly, kde nachádzajú ideálne podmienky pre život.
Odstrel škodcu je možný
„Líška bežne žije v starej stodole, kde sa podhrabe a spraví si noru. Populáciu líšok redukujeme najmä v zime. Ak sa vyskytne taký prípad, že ľuďom chodí do dvora, je možné ju zlikvidovať aj v lete či na jeseň,“ uviedol predseda poľovníckeho združenia Dubina Štefan Haško.
„Ak zviera stratí plachosť pred človekom a je u neho evidentný náznak ochorenia, tak sa musí odstrániť,“ dodal.
Na odstrel líšky v intraviláne mesta či obce je potrebné povolenie od Obvodného lesného úradu v Poprade. Inak je lov líšok povolený celoročne.
Prenášajú besnotu
Líška patrí medzi jedného z najčastejších prenášačov vírusov besnoty.
„Ak sa besná líška stretne so psom alebo mačkou a pohryzie ich, môžu poranené zvieratá toto ochorenie ďalej prenášať. A to dokonca aj na človeka a spôsobiť mu veľmi vážne zdravotné ťažkosti,“ uviedol veterinár Pavol Duroň.
V krajnom prípade môže dôjsť pri zanedbaní včasnej liečby až k smrti.
„Líšky u nás sú vakcinované, ale prípad besnoty sa môže vyskytnúť,“ poznamenal dlhoročný poľovník Haško.
Fakty
Líška obyčajná
Žije prevažne v rovinatej krajine. Patrí k nočným psovitým dravcom.
Od konca decembra do februára sa líšky pária. Včasne zjari porodí samica v nore, ktorú predtým vystelie vlastnými chlpmi, obyčajne štyri mláďatá. Líščatá sú asi dvanásť dní slepé, a vtedy sa matka od nich nevzďaľuje. O prísun potravy sa stará lišiak.
Ich stavy môžu výrazne znížiť klimatické podmienky, napríklad aj dlhá a tuhá zima. O to viac sa líška objavuje práve v blízkosti ľudských obydlí, nezriedka sa už udomácnila dokonca aj v parkoch niektorých európskych veľkomiest.
V prírode tvorí jej potravu pernatá zver - bažanty, jarabice a ďalšie rôzne druhy vtáctva, tiež zajace, králiky, ale aj hlodavce či červy. V určitých obdobiach žerie líška aj rastlinnú potravu. A ak má možnosť, priživí sa aj na mrcinách, najmä v zime, keď je o potravu núdza. V blízkosti vidieckych ľudských obydlí loví domácu hydinu, v mestách sú to najmä stráviteľné odpadky.
mn
Zistili sme
Besnota
Besnota je akútne vírusové ochorenie teplokrvných živočíchov, a teda aj človeka. Patrí medzi ochorenia prenosné zo zvierat na človeka. Charakteristické pre túto nákazu sú zmeny chovania, zvýšená dráždivosť, agresivita a paralýzy.
Pri voľne žijúcich zvieratách sa v európskych podmienkach vyskytuje najmä medzi líškami, vlkmi, rysmi, divými mačkami, kunami, ďalej medzi jeleňou, srnčou, diviačou zverou, losmi, kamzíkmi a inými.
V našich podmienkach dosahuje podiel líšok na prípadoch besnoty až 90 percent. U človeka, ktorý nebol imunizovaný, má ochorenie smrteľný priebeh. Na svete zomiera každoročne na besnotu približne 50-tisíc ľudí.
Inkubačné štádium trvá dva až šesť týždňov. Pre mäsožravce sú typické tri štádiá besnoty. V prvom, prodromálnom štádiu, ktoré trvá jeden až tri dni, zviera vyhľadáva tmavé miesta, neskôr je nepokojné a požiera nekonzumovateľné predmety, drevo, trávu a podobne. V druhom, iritačnom štádiu, ktoré trvá tri až štyri dni, zviera bezcieľne beží na veľké vzdialenosti a je agresívne. Na rozdiel od ľudí zvieratá nepociťujú strach pred vodou, tzv. hydrofóbiu, majú však zmenený hlas, slintajú a neprijímajú potravu.Tretie, paralytické štádium, trvá tri až päť dní, niekedy až desať. Zvieraťu klesá telesná teplota, ochrnú mu končatiny a nastáva smrť.
mn
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
