.
ŠTRBSKÉ PLESO. Kým pred dvomi rokmi na jar bola hladina Štrbského plesa až deväťdesiat centimetrov pod úrovňou minulých rokov, v súčasnosti je jej výška v normále.
Hladina plesa je v normále
„Dá sa povedať, že je na nule. Vychádzame z našich meraní odhadom a podľa nich sme si stanovili základnú úroveň vodnej hladiny. Podľa tejto značky robíme odpočet a vieme, či hladina vody klesla alebo stúpla,“ povedal Pavol Kráľ, ekológ z ochranného obvodu Štrbské Pleso Štátnych lesov Tatranského národného parku.
Kolísanie hladiny tatranského plesa je podľa neho prirodzený prírodný jav. „Závisí samozrejme od prevládajúceho počasia počas zimy, výšky hladiny jazera na jeseň a od vonkajších vplyvov človeka. Patrí sem napríklad zasnežovanie,“ vymenoval niektoré dôvody Kráľ.
Za rok tak zo Štrbského plesa zmizne až 18–tisíc kubických metrov vody a je to zároveň jediná merateľná hodnota odberu vody z tohto turisticky najnavštevovanejšieho tatranského plesa.
Kontrola raz mesačne odpočtom vodomeru
Na odčerpávanie vody dozerá Správa Tatranského národného parku (TANAP). „Prívod vody z jazera na zasnežovanie prísne kontrolujeme,“ potvrdil riaditeľ TANAP-u Pavol Majko.
Prevádzkovateľom strediska zimných športov na Štrbskom Plese je spoločnosť Tatry Mountain Resorts (TMR). Zjazdovky a svahy sú v celej ich dĺžke pokryté technikou na umelé zasnežovanie. „Na výrobu snehu používame vodu z dvoch zdrojov. Je to voda zo Štrbského plesa a z potoka Mlynica,“ uviedla hovorkyňa TMR Katarína Šarafínová.
Z potoka Mlynica si môžu v prípade potreby vypomôcť až osemnásobkom povoleného limitu zo Štrbského plesa. „Túto zimu sme spotrebovali dokopy necelých 43–tisíc metrov kubických vody na vysneženie lyžiarskeho strediska, čo je hlboko pod limit z každého z uvedených zdrojov,“ upresnila Šarafínová spotrebu vody počas už skončenej lyžiarskej sezóny. Ako dodala, výšku hladiny vody v jazere pozorne sledujú.
Vedecké merania sa v Tatrách nerobia
Výška vodnej hladiny sa v súčasnej dobe vedecky nemonitoruje ani na jednom z tatranských plies. Merania hydrometeorologického ústavu na Štrbskom plese sa skončili taktiež už pred niekoľkými rokmi.
„Dlhoročnými pozorovaniami sa nám ale podarilo zistiť, že hladina všetkých horských plies je stabilná. Každé jazero má svoj špecifický prietok, preto hladina kolíše u všetkých zhruba o pol metra,“ dodal Kráľ.
Capie pleso v Mlynickej doline podľa jeho slov dokáže klesnúť aj o pol druha metra a zase sa vrátiť do pôvodnej výšky. „Dá sa to prirovnať k deravému hrncu. Čím viac vody pritečie obyčajne zospodu, tým viac jej aj odtečie. V suchom období je odtok väčší ako prítok a preto sa môže stať, že hladina poklesne do určitej úrovne,“ opísal princíp tohto prírodného deja. V tomto prípade potom stačí aj malý prítok a doplní chýbajúcu vodu v plese.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
