Už niekoľko dní má Levočan Milan Hutlák atypického domáceho maznáčika. Pred činžiakom našiel ležať nevládneho, vyčerpaného netopiera. Zachránil mu život, dnes je súčasťou jeho domácnosti. Malého netopiera rešpektujú dokonca aj pes a mačka.
LEVOČA. M. Hutlák býva na sídlisku. V dňoch, kedy našiel v tráve vysileného netopiera, tu vykonávali stavebné práce. Je možné, že práve robotníci zničili netopierovi jeho domov a on sa nemal kam podieť.
Nazvali ho Dracula
„Ležal úplne nehybne. Keď som ho zobral do dlane, akoby ožil. Aj sa hýbal, ale neodletel. Bál som sa, aby ho niekto nepristúpil alebo aby sa nestal korisťou pre iné zvieratá,“ opísal nám nálezca malého netopiera.
Jeho syn, Ivan Hutlák nám prezradil, že otec už takto zachránil štyroch netopierov.
Doma takmer mŕtveho netopiera pomaly a trpezlivo kŕmili pinzetou, aby nabral silu. Dostával aj malé dúšky vody. Cez deň mu vytvárali tmu, pretože netopiere práve v takomto čase spia.
Dracula, ako netopiera nazvali domáci, pomaly ale isto naberal sily. Zaujímavé je, že si na svojho záchrancu zvykol. Zavesí sa mu na tričko dole hlavou alebo oddychuje takto zavesený na záclone.
„Má hrozivo vyzerajúce zuby, ale neuhryzie ma. Najradšej ma sleduje pri varení v kuchyni. Veľmi mu chutí mleté mäso,“ s úsmevom opisuje M. Hutlák.
Netopiera rešpektuje pes aj mačka
Zaujímavé je, že nový prírastok v levočskom byte rešpektujú aj pes a mačka. So záujmom ho sledujú, dokonca z času na čas pred ním aj cúvajú, akoby pre istotu.
Kocúr Muro má podobný osud ako netopier, domáci pán ho našiel v tuhých mrazoch vysileného na ulici, úbohého tvora sa preto ujal. Dnes je z neho doslova mačací krásavec.
Hoci si pán Hutlák na Draculu zvykol, je realista a vie, že s novým miláčikom sa čoskoro bude musieť rozlúčiť. „Keď bude dostatočne silný, pustím ho do prírody, tam je jeho domov,“ tvrdí záchranca.
Pochopil, že ľudia mu dávajú potravu
Zoologička Viera Kacerová na adresu Draculu hovorí, že je to druh, ktorý žije v krajine s listnatými, zmiešanými stromami s dostatkom vodných plôch. Na zimovanie využíva škáry a vetracie šachty panelákov.
„Treba mu hlavne dať vodu a kŕmiť pokiaľ možno múčnymi červami, cvrčkami, chrobákmi, muškami. To mleté mäso môže byť, ale len v nevyhnutnom množstve, lepšia by bola prirodzená strava. A ak je pri sile, nech mu domáci umožnia večer odletieť. Treba ho nechať na balkóne, alebo mu otvoriť okno,“ odporúča.
To, že si zvykol na človeka, je podľa nej veľmi zaujímavé. „Pochopil, že mu dávajú potravu, tak sa prispôsobil. Ešte som o takejto zaujímavosti nepočula,“ dodáva.
Zistili sme
Neraz ich zamurovali zaživa.
So šľachetným konaním Levočana sa stotožňuje aj zoológ Jozef Kormančík zo Správy Národného parku Slovenský raj. Ako nám povedal, Ministerstvo životného prostredia vydalo v minulosti záväzné usmernenie.
„Skôr, ako stavebník začne zatepľovať činžiak, objekt musia prezrieť kvôli netopierom odborníci. V minulosti sa totiž neraz stávalo, že ich stavbári zaživa zamurovali. Pokyny, aké technológie uplatniť, aby sa netopierom zbytočne neubližovalo, vyšli aj v odbornej publikácii, sú aj na internete,“ povedal nám. Práve kvôli netopierom majú neraz ochranári so správcami budov spory.
Zoológ radí, čo robiť, ak nájdete vysileného netopiera. V prvom rade mu treba dať napiť.
„Netopier však potrebuje slobodu. Máme mu dožičiť, nech robí to, čo chce on, nie čo chce človek. Je šľachetné, ak im ľudia pomôžu, ale treba ich rešpektovať. Ich domovom je príroda, nie byt či nebodaj škatuľa,“ dodal J. Kormančík.
Vo všeobecnosti platí – ak nájdeme zranené či vysilené zviera, ktoré potrebuje pomoc, kontaktovať treba obvodný úrad životného prostredia alebo pracovníkov Štátnej ochrany prírody – správy jednotlivých národných parkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
