Celý život pracoval ako rušňovodič, železnica je bez preháňania jeho láska na celý život. Vzťah k svojmu povolaniu skĺbil so svojím koníčkom. Ako maliar sa zameriava práve na vlaky. Pozerá sa však na ne očami umelca. Príkladom je, napríklad, ružová Bobina.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. V Spišskej Novej Vsi pôsobí pri miestnom osvetovom stredisku klub neprofesionálnych výtvarníkov. Cvengroš patril v 70. rokoch minulého storočia k jeho zakladateľom.
Dôchodca zo Spišskej Novej Vsi spomína, ako v detstve k Vianociam dostávali hŕbu výkresov.
„Bolo nás osem detí, peňazí na hračky nebolo. Preto nám rodičia kupovali hlavne výkresy a pastelky,“ s úsmevom hovorí tento Novovešťan.
Ako mladý muž nastúpil k vlakom, už vtedy skĺbil svoj koníček a prácu. „Mávali sme aj dvoj, trojhodinové prestávky na trasách. Vtedy som si vybral skicár a načrtol som si okolitú prírodu,“ hovorí pán Emilián.
Na potulkách Spišom neraz stretával podobných ľudí ako on s maliarskou paletou v ruke. A tak vznikol nápad založiť klub neprofesionálnych výtvarníkov.
„Dnes to už znie možno aj úsmevne, ale keď som videl napríklad v Slovenskom raji niekoho, ako maľuje, hneď som sa opýtal, či sa nepridá do nášho klubu,“ spomína E. Cvengroš.
Každá má svoje meno
Cvengroš sa maľovaniu intenzívne venuje hlavne posledné roky. V mladosti mala prednosť rodina, práca, dychovka, preto na paletu a štetec bolo času menej.
Paradoxne, svoj koníček rozvinul po smutnej udalosti v rodine. Pán Cvengroš ovdovel ako päťdesiatnik, bolo treba niečo nájsť, čím by zaháňal veľký smútok.
„Nehorekuj a pracuj. Tak mi povedal jeden môj priateľ. Držím sa toho, stále sa niečomu venujem, niekde chodím, som doslova zaneprázdnený,“ hovorí pán Emilián.
Prím v jeho voľnom čase teda hrajú lokomotívy. Každá má v železničiarskom slangu svoje meno.
„Rýchliková lokomotíva je Šľachtičná alebo Princezná. Gorila sa zase volá jedna z najmodernejších. Moja obľúbená mašina je 556, ktorú voláme Štoker. Zaujímavá a moderná je aj Bobina,“ vymenoval maliar zo Spiša.
Bobinu namaľoval ružovú
Všetky oceľové krásavice dáva na plátno. Stvárňuje ich pri ich výkone, ako prechádzajú nádhernou slovenskou prírodou.
„Nemaľujem však presné kópie. Na to by mi stačil fotoaparát. Zapájam do toho fantáziu. Napríklad Bobinu som namaľoval ako ružovú. Divil som sa potom, aký záujem bol o ňu,“ s úsmevom spomína pán Emilián.
Momentálne pripravuje 32 svojich diel na blížiacu sa výstavu, ktorá sa bude konať v Košiciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
