Dokumentárny film 22 hláv je skutočným príbehom z čias komunizmu. Približuje osudy účastníkov protikomunistického odboja, príslušníkov štátnej bezpečnosti, ktorých v 50. rokoch odsúdili na trest smrti.
BIJACOVCE. Jedným z odsúdencov bol aj Pavol Kalinaj (35) z Bijacoviec (okres Levoča).
Ten sa spolu s Bernardom Jaškom (27), ktorý obsluhoval ďalekopis, rozhodli informovať trnavského biskupa Michala Buzalku o odpočúvaní. Ich poprava mala byť výstrahou pre ostatných príslušníkov bezpečnosti.
Popravu komunisti vykonali 17. februára 1951 o 4.55 hod. na nádvorí súdnej väznice v Bratislave. Pavla Kalinaja, ktorý bol v katastrofálnom zdravotnom stave, museli na popravisko vyniesť.
Po výsluchu príslušníkmi ŠTB mal zlomené rebrá, zápal úst a ľadvín. Fyzicky ho úplne zlomili. Psychicky to však nedokázali. Vinu nikdy nepriznal.
Necítil sa vinný, lebo pomohol iným. Ani srdcervúca žiadosť jeho matky o milosť vtedajšími vládnymi nepohla.
Ako prvého popravili Pavla, za ním nasledoval Bernard. Ďalších 20 mužov odsúdili na 144 rokov väzenia a nútené práce.
Po páde komunizmu tento prípad preštudovali historici a potom sa stal námetom aj pre dokumentárny film mladých Ružomberčanov.
Lásku k iným povýšili nad životy
Skutočný príbeh je o statočnosti dvoch mladých ľudí a ďalších 20 príslušníkov a o vykonštruovanom monsterprocese. Bernarda a Pavla po roku 1990 rehabilitovali a ocenili Radom Ľudovíta Štúra III. triedy in memoriam.
„Príbeh týchto hrdinov som spoznával celý rok. Obaja popravení i ďalší 20 muži, ktorí boli odsúdení s nimi na spolu 144 rokov väzenia, si zaslúžia našu úctu,“ uviedol doktorand žurnalistiky Matúš Demko, ktorý dokument režíroval.
„Pre nás mladých je to silný príbeh. Aj títo popravení muži boli mladí ľudia, ktorí pre cudzích ľudí, z lásky obetovali vlastné životy. Je to odkaz pre mladú generáciu,“ povedal Jakub Krška, ktorý sa vo filme zhostil kamery.
Originálnu hudbu pre 22 hláv skomponoval talentovaný nevidiaci študent Ondrej Rosík.
Rodáci si ho pamätajú ako láskavého človeka
Film študenti premietali na viacerých miestach, v rodiskách popravených i odsúdených. V uplynulých dňoch ho mali možnosť vidieť aj obyvatelia Bijacoviec. V hľadisku sme našli pamätníkov a známych Pavla Kalinaja.
„Poznali sme jeho manželku, ešte keď bola slobodná. Bola to naša pani učiteľka. Pamätám si, ako ma držala v náručí, keď nás prišli do školy očkovať, aby som sa nebála. Bola to dobrá a láskavá žena,“ zaspomínala Mária, ktorá si film prišla pozrieť s kamarátkou. Obe dôchodkyne boli dojaté.
Ján Matvej (85) je najstarším mužom dedine. Aj on bol podobne ako P. Kalinaj politickým väzňom. Odsedel si 8 mesiacov za to, že pomáhal nepohodlným ľuďom. Uväznili ho v rovnakom čase ako Pavla. Prežil ťažký život.
„Keď som bol vo väzení, počul som o Pavlovi. Bolo hrozné, že ho popravili. Bol to dobrý, láskavý a obetavý človek a nesporne bol hrdinom,“ zaspomínal si.
Osadili pamätnú tabuľu
Starosta Bijacoviec Ján Pivovarníček (SDKÚ) uviedol, že pri spomienke na 50. výročie úmrtia P. Kalinajovi na budove obecného úradu osadili pamätnú tabuľu a každý rok si na rodáka spomínajú.
„O príbehu sme počuli z rozprávania, niečo z kníh, ale dnes sme mali možnosť vidieť film, ktorý najvernejšie približuje tieto smutné udalosti. Aj vďaka tomuto filmu spomienka na P. Kalinaja i tých ostatných je stále živá,“ dodal starosta.
Do roku 1989 bolo odsúdených 22-tisíc politických väzňov.
Spomienky
Dcérka mala len dva roky
Prvého premietania filmu v Bratislave sa zúčastnila aj dcéra nebohého Pavla Beatrix Smerekovská, ktorá dlhé roky žije v Nemecku. „Teší ma, že sa vďaka mladým ľudom o tomto príbehu dozvie čo najviac ľudí,“ povedala vo svojom príhovore Beatrix Smerekovská, ktorá mala len dva roky, keď popravili jej otca.
Ostala jej po ňom knižka s fotografiami a so zápisom v deň, keď ho popravili. Písal jej o tom, že pred popravou myslel na ňu a na mamu, ktoré mal rád.
„Bola som nesmierne dojatá, keď som videla prvýkrát tento dokumentárny film. Dokonca som celú noc nemohla spať. Musím povedať, že aj keď sa týka našej rodiny, dozvedela som sa veci, o ktorých som ako malé dieťa a neskôr ako dospelá nevedela,“ priznala dcéra P. Kalinaja.
šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
