Zuzana Pačenovská vyšíva obrazy , pričom jeden z nich najrýchlejšie vyšila za mesiac. Z každého obrazu má len jeden exemplár. Vyšíva len to, čo sa jej páči.
VYŠNÁ SLANÁ. Asi päť rokov sa venuje vyšívaniu obrazov krížikovou výšivkou Zuzana Pačenovská. Napriek tomu, že má problémy so zrakom, svojej záľuby sa nevzdala.
„Vyšívam krížikové obrazy, počítam krížiky,“ pousmiala sa. Nepoužíva predtlačené gobelíny. Námety na svoje výtvory čerpá z českého časopisu, ktorý sa špeciálne venuje len krížikovým výšivkám.
Ako sa sama nazvala, „som samouk. Ja musím na všetko prísť sama“, priznala.
Aj keď jej už dávnejšie ukazovali princíp krížikových výšiviek, neuspeli. Pustila sa do toho sama a do dnešného dňa už vyšila okolo 70 obrázkov rôznych veľkostí a tvarov.
„Pozriem sa na námet, a keď sa mi páči, pustím sa do vyšívania. Ak nie, nevyšívam,“ poznamenala. Aj keď za ňou niekto príde a povie jej: vyši mi tento obrázok. Nepáči sa jej, nevyšije ho.
Vo svojej zbierke má rôzne motívy. Na stenách v kuchyni jej visí kalendár, 12 mesiacov v obrázkoch. Vyšíva tiež domy, ženy, prírodu či zvieratá.
„Dcére k promócii som vyšila dve dámy v klobúkoch. Potom som vyšila staroveké trhovisko, ďalej jednu paniu v krinolíne či dvoch milencov,“ rozhovorila sa o svojich dielach.
Srdcovkou je pre ňu koniareň
Aj teraz má rozrobený jeden obraz. „Vyšívam kone a je to asi najväčší obraz, ktorý vyšijem,“ pochválila sa. Celý obraz má 330 x 220 krížikov, čo je v prepočte 57 x 45 cm. „Táto koniareň mi pripomína moje rodisko. Môj otec r
obil celý život s koňmi,“ zaspomínala si.
Podobne ako na obrázku, aj v skutočnosti mali kobylu a žriebätko. To dostalo meno Zuzka. „Teraz ako ten obraz vyšívam, pozerám na to malé žriebätko a hovorím si, že je presne ako naša Zuzka.“
Najradšej vyšíva po večeroch. Vtedy má pokoj a nikto ju neruší. „Popritom mi ide televízor a mám to ako rozhlasovú hru,“ zasmiala sa.
Aj jej sa stane, že počas vyšívania sa pomýli a urobí viacero chýb. „Keď sa na to ráno pozriem a vidím chybu, nemám problém celé to vypárať,“ ozrejmila. Všetko musí mať bez chybičky a tak sa k tomuto svojmu koníčku aj stavia.
Doma má aj dve malé pomocníčky, vnučky Lucku a Lenku. Tie sa tiež chytajú vyšívania. „Ja urobím krížik a ony nitku vytiahnu,“ opísala spoluprácu s vnučkami. Každý jeden obraz začína vyšívať zhora.
„Mám svoj systém, začínam odvrchu. Keď začínate vyšívať odspodu, krížiky potom nie sú také pekné, vyčnievajú z radu,“ vysvetlila.
Drahý koníček
Ani jeden z obrázkov, ktoré nám ukázala, nebol rovnaký. „Nerada vyšívam dve rovnaké veci. Najradšej len po jednom kuse.“
Veľmi hrdá je na 11 obrázkov drevených chalúpok s kostolom. Túto dedinu vyšila svojej neveste. „Už jej ich treba len zarámovať,“ pousmiala sa. O tom, že tento koníček nie je lacná záležitosť, sme sa presvedčili.
„Na tento obraz, na ktorý práve vyšívam, kone, ma len bavlnky stáli približne 30 eur,“ poznamenala. Každý obraz vyšíva rôzne dlhý čas.
Najkratšie jej trvalo vyšiť mesiac, ale sú aj obrázky, ktoré trvali aj pol roka. „Veľmi drahé je aj rámovanie. Za jedno zarámovanie chcú aj 40 eur,“ uviedla. Drahé je sklo, bavlnky a o robote ani nehovoriac.
Autor: tin
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
