U starovekých národov boli súčasťou vítania jari ako symbol slnka, svetla. Sú znakom obnovujúceho sa života v prírode, zdravia i plodnosti. A keď sa vyfúknu a ozdobia, stane sa z nich neodmysliteľná súčasť Veľkej noci. Vajíčka.
BATIZOVCE. Jedny veľké, druhé maličké. Niektoré hýrili farbami, iné boli len dvojfarebné. Zopár vzniklo u nás a zopár sa „dogúľalo“ zďaleka. Kraslicami od výmyslu sveta sa podľa zástupcu riaditeľa Podtatranského osvetového strediska Ladislava Havlíka prišli popýšiť ľudoví umelci z ďalekých končín.
„Toto podujatie bolo kedysi iba regionálne. Teraz bolo zastúpených viacero krajov. Prišli umelci od Medzilaboriec až po juh Slovenska,“ povedal.
Do súťaže sa tohto roku zapojilo 29 súťažiacich. Na výstavu do Batizoviec privandrovali aj kraslice z dielne autorov rôznych vekových kategórií. „Sme radi, že sa nezabúda na tradície. Máme tu aj mladé len 14–ročné dievča, ktoré bolo aj ocenené a pritom aj 66–ročnú babičku,“ dodal Havlík.
Ľudia od tradícií neupúšťajú
„Gúľaj sa vajíčko“ sa koná už viac ako 30 rokov vždy týždeň pred Veľkou nocou. „Koná sa v Batizovciach a to práve kvôli známym batizovským krasliciam, ktoré sú nenapodobiteľné.
Sú vyškrabávané a s nejakým mottom. Ľudia o kraslice majú stále záujem. Vždy pre nich pripravíme program, ktorý sa nesie práve v znamení zachovaní tradícii,“ uviedol Havlík.
Na pódiu sa v krojoch predstavili deti zo základnej školy. Zaspievali, zatancovali na ľudovú nôtu a divadielkom priblížili veľkonočné zvyky.
Koleníčková: Chcem potešiť oko aj dušu
Na každom stole sa vynímali rôznou metódou zhotovené kraslice. Najviac ľudí však stálo pri Viere Koleníčkovej. Výroba jednej kraslice jej trvá až 3 dni. Používa voskovanie.
„Najprv sa musí vajíčko pekne, precízne namaľovať voskom. Potom sa ponára do kyseliny chlorovodíkovej, kde sa väčší priestor rozleptá a menší musím dobrusovať. Nakoniec sa zvnútra vyberá blana, čo je dosť náročné. Často sa vajíčko pokazí, pretože je to náročné vyťahovať ju z tých malých dierok. Nakoniec sa odstráni vosk a vajíčko sa namočí, aby bolo krásne biele,“ priblížila postup Koleníčková.
V Batizovciach bola na výstave prvýkrát. Navštevovala iné regióny. V tom našom sa táto technika podľa jej slov vyskytuje málo. „Skôr u nás na juhu, v okolí Rimavskej Soboty. Ľudia to tu obdivujú. Som rada, lebo to robím preto, aby som potešila oko i dušu všetkých zúčastnených,“ dodala.
Anketa
Vyrábajú kraslice
Oľge Olahovej zo Spišského Bystrého jej technika zaberie menej času. „Venujem sa madeirovaniu. Výroba jednej kraslice mi zaberá asi jednu alebo dve hodinky,“ povedala.
Anna Javorská sa venuje háčkovaniu. „Výroba jednej kraslice mi trvá približne dve hodiny. Dnes som tu prvýkrát. Na výstavu som sa rozhodla ísť vďaka kolegyni, ktorá sa jej tiež zúčastňuje,“ dodala.
Najmladšia členka, len 14–ročná Katarína Rusnáková, používa fimo zdobenie nielen na kraslice, ale tiež na výrobu náušníc. „Ku krasliciam ma priviedla moja mamka, ktorá sa tejto záľube tiež venuje. Chcela, aby som išla s ňou, tak som niečo povymýšľala, pohľadala na internete a prišla som,“ povedala.
jp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
