Tohto roku sa situácia s načasovaním zabíjačiek zmenila. Pre tuhé mrazy.
REJDOVÁ/ROCHOVCE. Túto zimu sa viacero zabíjačiek muselo presunúť. Dôvodom bola mrazivá zima. A tak sa pár zabíjačiek koná aj počas práve prebiehajúcieho pôstneho obdobia.
Ošípané v Gemeri chovali väčšinou veľkí gazdovia. Každý zabíjal sám a to za pomoci susedov alebo rodiny. „Väčší gazdovia zabíjali aj dvakrát do roka, menší len raz,“ povedal Ladislav Sepeši z Rochoviec.
Gazda hneď ráno nakŕmil statok a gazdiná zatiaľ nanosila vodu do hrncov a dala ju variť. Samozrejme, nesmela chýbať ani pálenka, aby sa chlapi pri robote zahriali.
Prasa zapaľovali
Prasiatka sa kedysi zabíjali skoro, rovnako ako je to v súčasnosti. „Niektorí dávali prasaťu na krk reťaz. Tá sa potočila a prasa sa týmto spôsobom zabilo,“ zaspomínal si Michal Molčan z Rejdovej.
Ale väčšinou brava chytili za uši, chvost a srsť, pritlačili ho k zemi a nožom zabili. Krv sa chytila do nádoby. Z nej sa potom pripravovali raňajky pre všetkých na zabíjačke.
Po zabití prasa oblievali horúcou vodou, aby šla srsť ľahšie dole. Po odstránení srsti sa brav položil na sneh a začalo sa opaľovanie. Obložili ho slamou a zapálili. Následne prasa položili na čistý sneh, prípadne na dosky a umyli teplou vodou. Aby bolo dostatočne čisté, používali aj kefu.
Črevá sa umývali v potoku
„Najprv sme vybrali šoudri, to sú nohy,“ hovorí M. Molčan. Keď bolo prasa prevrátené na brucho, prišla na rad pochrbtina spolu s vrchnou časťou hlavy.
Mäso sa nosilo do koryta. Vnútornosti ako črevá išla gazdiná poumývať do potoka. Chlapi zatiaľ vybrali aj pľúca a pečienku. Rozrezaný brav sa opracúval v izbe, kde oddelili slaninu, rebro nechávali vcelku ako „celý bok slaniny“. Zvyšky mäsa sa poobrezávali a varili v „juche“ na pohostenie k obedu.
Zabíjačka, to bola robota na celý deň. „Robili sme tlačenku, klobásky, jaternice, krvavničky, anglickú slaninku s čerstvou krvou,“ povedal o zabíjačkových špecialitách Sepeši. „Robili sme aj paštéty a konzervy,“ dodáva M. Molčan. Priamo na zabíjačke sa pripravovali jedlá z čerstvého mäsa na pohostenie prítomných.
Varievala sa „jucha“ s mäsom, ktoré sa obrezalo pri čistení. „Do juchy sme dávali aj uši a chvost,“ pousmial sa M. Molčan z Rejdovej.
Síce sa jucha varila s mäsom, no jedla sa bez neho. Mäso sa vždy vybralo na misu, posolilo, okorenilo a podávalo so surovou kyslou kapustou zo suda. Toto jedlo sa podávalo po skončení roboty, nemuselo byť na obed.
Humorné situácie aj počas zabíjačiek
Počas zabíjačiek sa stali aj humorné situácie, na ktoré sa spomína dodnes. Zaspomínal si aj M. Molčan. V chlieve sa vylial vypálený olej.
„Naše prasa sa v ňom vyváľalo a bolo čierne.“ A hneď pokračuje v rozprávaní. „Mama šla do chlieva a prasa nikde nevidela. Začala kričať, že nám ušlo.“ To si zatiaľ celé čierne behalo po dvore. Každý sa pýtal, že koho je, keďže oni mali prasa biele a nie čierne. Neskôr sa vyváľalo v slame a majiteľ sa našiel.
Bežne sa stávalo, že svine behali po celej dedine, čo ich nevedeli chytiť. „Jeden sused rozstrieľal aj kotol a prasa stále behalo,“ pousmial sa L. Sepeši.
„Zabíjali sme aj my, ale zabíjal aj sused. Prišiel, že mu treba pomôcť, pretože prasa so zabijakom v hlave behá po dvore. Neváhali a išli mu pomôcť. Nakoniec ho chytili za ucho, strelili a ono spadlo. Všetci sa rozpŕchli a šli zabíjať to svoje prasa.“
O niekoľko dní sa dozvedel, že malé prasiatko, ktoré bolo tiež v chlieve, má zaviazanú nožičku. „Odrazená guľka zablúdila a postrelila malé prasiatko,“ dodáva Sepeši.
Občania zabíjačky nenahlasujú
Povinnosťou občana je nahlásiť každú zabíjačku veterinárom. „Pred zabíjačkou sa nahlasuje dopredu aspoň jeden pracovný deň,“ povedal Ladislav Kerpán, riaditeľ regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Rožňave.
Bežnou praxou je však opak. Ľudia zabíjačky neohlasujú. „Nahlásených máme len zlomok zabíjačiek. Ostatné sa dejú pod rúškom tmy.”
Aj napriek tomu, že za posledné tri roky nezaznamenali pozitívny výsledok na trichinelly, je lepšie byť si istý, že prasa je v poriadku.
„V minulom roku sme mali nahlásených sedem zabíjačiek, ale je to mizivé percento oproti tomu, čo sa v skutočnosti deje.“
Zaujímavosti
Jazykové okienko
Názvy po rejdovsky:
- tlačenka – svinský syr
- jaternica – jalita
Názvy po dobšinsky:
– grif – pohrdlina
– otočky - pooberajú črevá od masti, to sa namočí, očistí od uzlín, nakrája a dá piecť s cibuľou, potom sa to dáva do jaterníc.
tin
Fakty
Obyvatelia sú povinní:
1. nahlásiť zabíjačku,
2. dodržať požiadavky na ochranu zvierat,
3. dodržať požiadavky na neškodné odstránenie živočíšnych vedľajších produktov,
4. vyšetrenie na trichinelly – odobrať vzorku z bráničného piliera a prostredníctvom príslušnej RVPS zaslať na vyšetrenie na Trichinella spiralis
RVPS ROŽŇAVA
Autor: tin
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
