Ľubovniansky hrad sa dostane na poštovú známku.
STARÁ ĽUBOVŇA. O necelé tri mesiace sprístupnia renesančný palác na hrade Ľubovňa pre verejnosť.
„Ešte v apríli budú prebiehať stavebné práce na bezpečnom prístupe do paláca. Renesančný palác hradu Ľubovňa bude sprístupnený verejnosti najneskôr 3. júna,“ informoval SITA riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík.
Sprístupnenie renesančného paláca pre verejnosť bude jednou z najvýznamnejších udalostí tejto sezóny na Ľubovnianskom hrade.
Podľa Mikulíka si treba uvedomiť, že palác bol približne 240 rokov ruinou. Vlani ukončilo múzeum rekonštrukciu paláca, ktorý bol staticky zabezpečený a po niekoľkých storočiach dostal aj novú strechu. V súčasnosti pripravujú pracovníci múzea nové expozície.
„Súčasťou interiéru paláca bude expozícia stredovekého hradného pivovaru, najstaršieho kamenného liehovaru na hradnom panstve Ľubovňa a fotografická výstava o obnove renesančného paláca.
Ako postupne opravovali Ľubovniansky hrad
Pozrite si fotogalériu >>
Výročie zálohu spišských miest
Celý rok 2012 sa bude na hrade Ľubovňa niesť v znamení dvoch významných výročí z dejín hradu, ale i ďalších spišských miest.
Tento rok uplynie zároveň 600 rokov od začiatku a 240 rokov od skončenia poľského zálohu spišských miest vrátane hradu Ľubovňa.
Pri tejto príležitosti vyjde 8. novembra historicky prvá poštová známka s motívom hradu Ľubovňa.
V spolupráci s Múzeom Spiša v Spišskej Novej Vsi pripravuje Ľubovnianske múzeum výstavu pod názvom Šestnásť spišských miest v rokoch 1412 – 1876.
Výstava bude mať premiéru v Spišskej Novej Vsi, následne bude umiestnená na hrade Ľubovňa.
Okrem toho pripravuje Ľubovnianske múzeum vedeckú konferenciu venovanú spišskému zálohu a hradný muzikál.
Súčasťou otvorenia letnej turistickej sezóny bude divadelné predstavenie Mierové stretnutie kráľov v roku 1412.
Spišský záloh
V spišskom zálohu boli mestá v rokoch 1412 až 1772. V rokoch 1774 až 1876 tvorili tieto mestá Provinciu XVI miest.
Do spišského zálohu patrilo 16 spišských miest, v rámci ktorých doň patrili dva hrady - Ľubovňa a Podolínec, ako aj viacero dedín z Ľubovnianskej provincie.
Zálohované územie zostalo súčasťou Uhorsku, no správu nad ním vykonávali z poverenia poľského kráľa poľskí starostovia, ktorých sídlom bol Ľubovniansky hrad. Dane a rôzne dávky zo zálohovaných miest a dedín boli odvádzané Poľsku.
Spišské mestá v tomto období získavali privilégiá od panovníkov Uhorska i Poľska, čím získali oveľa výhodnejšie podmienky pre hospodársky rozvoj ako iné spišské mestá, najmä z hľadiska obchodovania s Poľskom.
O ich niekdajšom vývoji v súčasnosti svedčí množstvo vzácnych architektonických pamiatok. Z obdobia zálohu sú to predovšetkým spišské renesančné zvonice ako aj mariánske stĺpy.
Mestá dal do zálohy uhorský kráľ Žigmund Luxembursky poľskému kráľovi Vladislavovi II. za pôžičku 37 000 kôp českých grošov. Ako zálohu za požičané peniaze získal Vladislav II. spišské mestá. Ž
igmund Luxembursky mal snahu vrátiť peniaze čo najskôr. Spišský záloh sa však predĺžil až na 360 rokov. Naspäť sa podarilo získať spišské mestá až Márii Terézii v roku 1772, Uhorsko však ani vtedy nesplatilo pôžičku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
