Výsledkom bolo odkrytie gotických nástenných malieb, zaradenie vzniku Kaplnky sv. Žofie na severnej strane kostola do začiatku 16. storočia a odkrytie podzemnej krypty v kostolnej lodi. Významným je i spresnenie datovania vzniku kostola na začiatok 14. storočia.
SPIŠSKÝ HRUŠOV. Podľa architektky Magdalény Janovskej, ktorá realizovala architektonicko-historický výskum, v prípade kostola v Spišskom Hrušove sa doteraz uvádzalo, že ide o stavbu už z 13. storočia. To sa však nepotvrdilo, i keď obec už pravdepodobne v tomto období existovala.
„Prvá zmienka o sakrálnej stavbe je z roku 1309. Listina z toho roku potvrdzuje, že Spišský Hrušov mal v tom čase kaplnku postavenú so súhlasom a z vôle Kapituly Kostola sv. Martina. Ďalším určujúcim materiálom je odpustková listina z roku 1346, ktorá hovorí o odpustkoch pre kostol sv. Kataríny. Takže k dokončeniu kostola mohlo dôjsť zhruba v prvej polovici 14. storočia,“ priblížila časť výskumných zistení M. Janovská.
Ide o typický kostol z toho obdobia – jednoloďový, s dreveným rovným stropom, z východnej časti s presbytériom s pravouhlým záverom, na západe s mohutnou predstavanou vežou.
Novinkou reštaurátorského výskumu Ladislava Székelyho, ktorý prebiehal súčasne s výskumom M. Janovskej, bolo odkrytie gotických nástenných malieb na severnej stene lode kostola, ktoré neskôr prekryla mladšia baroková klenba, takže časť z nich sa dnes nachádza už v podstreší. Ich existencia sa predpokladá aj na víťaznom oblúku či na klenbe presbytéria.
Krypta v lodi kostola
Zaujímavosťou je i Kaplnka sv. Žofie.
„Kaplnka bola doteraz uvádzaná ako baroková prístavba kostola. Podľa výsledkov výskumu ju môžeme datovať už na začiatok 16. storočia. Nepotvrdila sa ani doterajšia hypotéza o existencii krypty v kaplnke. Archeológovia ale objavili mladšiu barokovú kryptu v lodi kostola. Šľachtičná Žofia zo Štefanoviec, z rodu Thöke, ktorý získal Spišský Hrušov po roku 1510 ako dedičstvo na základe testamentu Juraja Jordána, mohla byť pôvodkyňou pomenovania kaplnky, pretože vlastníci Spišského Hrušova boli zároveň aj donátormi prestavieb kostola.
Kaplnka bola spojená otvorom s loďou kostola, ale mala aj východ na cintorín v ohrade kostola, preto môžeme predpokladať, že plnila aj funkciu pohrebnej kaplnky,“ upresnila architektka.
Kostol neskôr prešiel viacerými prestavbami. V 15. storočí ho dokonca poškodil aj požiar. Stavebné úpravy v 17. storočí sú spojené s uvedením rodiny Mariássy do spoluvlastníctva obce.
Významná prestavba sa uskutočnila v 1. polovici 18. storočia. Do plochého stropu lode kostola bola vložená klenba, ktorá ju výrazne znížila. Táto skutočnosť, ale aj stavba kostola na značne prevýšenom teréne, boli akiste dôvodom statických porúch, ktoré vyvolali potrebu spevnenia kostola oceľovými svorníkmi v 2. polovici 18. storočia.
Výraznú úpravu spravili v 19. storočí. Začala sa v roku 1838, kedy drevenú nahradili murovanou emporou a pokračovala odstránením následkov po požiari v roku 1869 výmenou krovu, strechy a opravami veže. V kostole pribudla i kamenná dlažba.
Významní vlastníci obce i patróni kostola
Ako zdôraznila M. Janovská, začiatok výstavby kostola bol spojený s donáciou. Prvými známymi pánmi Spišského Hrušova boli páni zo Šváboviec. Ďalším známym rodom bola rodina Thöke, ku ktorému patrila aj Žofia zo Štefanoviec, ale i rodina Mariássyovcov, ktorá sa stala spoluvlastníkom obce v 17. storočí.
Spišskohrušovský kostol bol teda zemepánskym kostolom, stavaným a obnovovaným z donácií majiteľov obce.
Fakty
O kostole
Gotický Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Spišskom Hrušove vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1963.
Komplexný pamiatkový výskum, ktorý prebiehal v roku 2010, financovali z príspevku ministerstva kultúry z grantového programu Obnov si svoj dom.
Architektonicko-historický výskum uskutočnila Magdaléna Janovská v spolupráci s Adrianou Klingovou a kolektívom spolupracovníkov, reštaurátorský výskum nástenných malieb reštaurátor Ladislav Székely, archeologický výskum Peter Tajkov, archívny výskum Vladimír Olejník.
Objednávateľom výskumu bola Rímskokatolícka farnosť Spišský Hrušov.
šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
