Vyradil ju výron, ktorého liečenie si vyžiada pár dní. Doliečiť si zranenie išla domov, do rodného Brna.
ROŽŇAVA. Rozohrávačka z Čiech je jedinou legionárkou v rožňavskom drese. Klub tak po minulých rokoch, keď tu hrali aj Američanky, zalovil v bližších vodách. Gabriela Giacintová v minulej sezóne obliekala dres brnenského Valosunu, s ktorým bojovala o tretie miesto v českej extralige. Chcela však ísť hrať do zahraničia a Slovensko brala ako vhodnú voľbu.
Rožňava je vaše prvé zahraničné angažmá. Aké bolo rozhodovanie o tom, že pôjdete hrať do zahraničia?
„V podstate to nebolo nič ťažké. Vždy som chcela ísť hrať do zahraničia a Slovensko je tak pol na pol, jazyk je podobný, všade sa dohovoríte... Na rozjazd je to taká dobrá varianta. Aj preto som sa pre Rožňavu rozhodla. Ale mojím snom je ísť hrať niekam viac na juh. Snáď sa to podarí.“
Čo na to vaše okolie, rodičia, priatelia. Ako to prijali, že odídete?
„Rodina a moji kamaráti mi to veľmi priali. Veria, že to je dobrá skúsenosť a môžem sa veľa nového naučiť. Samozrejme im chýbam, ale našťastie existuje skype, facebook, takže sme často v kontakte...“
Aké boli prvé týždne v Rožňave. Ako ste zvládli preorientovať sa z veľkomesta na oveľa menšie mestečko?
„ Je to naozaj rozdiel. Všade, kam potrebujem, sa dostanem do desiatich minút. V Brne som napríklad cestovala na tréning pol hodiny. Ľudia vás poznávajú na ulici, každý sa s každým pozná.“
Čo vám tu najviac chýba?
„Obrovský „obchoďák“, kino a bazén.“
Čím vás basketbal oslovil, že ste sa ho rozhodli robiť profesionálne?
„Basketbal ma od detstva veľmi bavil, chcela som ho proste robiť na najvyššej úrovni. Často sme sa chodievali pozerať na na basketbalové zápasy ženskej reprezentácie, na Euroligu, a ja som si hovorila, ako by bolo super s takými dievčatami hrať a trénovať.“
Ako sa pozeráte s odstupom času na prvé zápasy v rožňavskom drese?
„V tých prvých zápasoch to bol úplne iný tím, hrali sme v inej zostave. Potom odišli dve hráčky... Na začiatku sezóny je človek vždy taký nahecovaný, nabudený. Postupom času prichádza únava, ale chuť vyhrávať by nemala nikdy stratiť.“
Stali ste sa kapitánkou, ako vnímate túto pozíciu?
„Je to česť, že si ma dievčatá zvolili. Veľmi si to vážim. Snažím sa ich podporovať a ony naopak podporujú mňa.“
Po novom roku zaznamenáva družstvo samé prehry. V čom vidíte ich príčiny?
„Jednu z nich vidím v tom, že nám ochorela Anka (Hnidzíková, pozn. red.) a chýba nám tretí pivot. Do rotácie za ňu naskakuje Kača (Šimkuľáková, pozn. red.), zvláda to síce veľmi dobre, ale potom nám zasa chýba na obvode. Sme nižšie družstvo a viac sa nadrieme v doskokoch. Ďalší dôvod by som videla v obrane a komunikácii na ihrisku.“
Začala sa posledná štvrtina základnej časti, čo bude dôležité do najbližších zápasov?
„Byť psychicky v pohode, veriť si a podporovať sa navzájom. A hlavne byť zdravé!“
Ktoré zápasy vám utkveli v pamäti. jednak v rožňavskom drese, ale aj predtým v Čechách?
„V Rožňave to bolo asi prvé domáce stretnutie s Popradom, v ktorom sme zahrali naozaj pekný basketbal, ale chýbalo „štestíčko“ a zápas sme prehrali o pár bodov. V Čechách to bol asi zápas o tretie miesto.“
Na Slovensku pôsobíte už pár mesiacov, v čom sa odlišuje od toho českého?
„Medzi slovenským a českým basketom veľa rozdielov nie je, aj keď je asi oveľa rýchlejší i kvalitnejší. Dôvodom je to, že v českom basketbale je predsa len viac financií, takže aj väčšia podpora mládeže a trénerom. Naviac v Čechách hrá veľa zahraničných basketbalistiek.“
Gabriela Giacintová
Vek: 24 rokov.
Výška: 169 cm.
Kluby: BK Gambrinus SIKA Brno, Valosun Brno, MBK Región Rožňava.
V drese českej reprezentácie sa zúčastnila ME do 16 rokov v Taliansku, ME do 18 rokov v Maďarsku a na Kanárskych ostrovoch, MS do 19 rokov v Bratislave a ME do 20 rokov v Taliansku.
pp
Autor: pp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
