Zrejme stáli pri jej kolíske sudičky, ktoré jej nadelili fantáziu, umelecké sklony, šikovné ruky a neustálu túžbu poznávať.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Maľovať sa jej páčilo už v detstve. Kreslila všetko, čo sa jej zdalo aspoň trochu zaujímavé. Ako siedmačka si prvýkrát sadla za šijací stroj. Kým iné spolužiačky sa na hodine ručných prác trápili nad zošívaním vankúšov, ona sa pustila do náročnej sukne. S opaskom a vreckami, aby nebola taká tuctová.
„Som ten typ, ktorý sa vždy chce posunúť dopredu. Nebaví ma stereotyp, zabehané koľaje. Odmalička som veľa kreslila, učila som sa doma vyšívať rôzne techniky, naučila sa používať šijací stroj. Keď som sa trochu zdokonalila, skúšala som niečo nové. Nie vždy sa všetko podarilo, ale neodradilo ma to, kým som s výsledkom nebola spokojná,“ spomína S. Cpinová.
Pri maľovaní skúšala rôzne techniky, ale získané vedomosti a prax jej nestačili. Vo svojich 20 rokoch začala chodiť na hodiny maľovania k učiteľovi základnej umeleckej školy Ivanovi Bobuľovi a zotrvala tam 2,5 roka.
V súčasnosti je táto nadaná Novovešťanka členkou Klubu neprofesionálnych výtvarníkov. Svoje práce, maľované rudkou, pastelom, akrylom a olejom vystavuje na rôznych výstavách. V jej tvorbe sú zastúpené portréty, krajina i architektúra.
„Maľujem, čo práve cítim. Prírodu okolo seba, každodenný život, portréty ľudí. V týchto obrazoch zastavím čas, nejakú činnosť, ktorá mi neskôr pri pohľade na nich pripomenie danú chvíľu,“ vyznáva sa.
Šaty robia človeka
Silvia Cpinová sprvoti strihala a šila oblečenie na denné nosenie, neskôr si trúfla na navrhovanie spoločenských šiat, ktoré okrášlila aplikáciami.
„Chodia za mnou známi a prosia ma, či by som im niečo nenavrhla na ples či spoločenskú udalosť. Nebránim sa tomu, beriem to ako malú výzvu. Každý z nás je jedinečný, má rôzne predstavy. Snažím sa vystihnúť ich vnútro, aby šaty nielen ladili k postave, ale k samotnej povahe človeka. Zatiaľ som sa nestretla s nespokojnosťou,“ priznáva.
Od minulého roka ku krásnym róbam navrhuje aj drôtikované šperky.
Zmysel pre krásu
K tvorbe drôtikovaných šperkov ju priviedla náhoda. V predajni pre domácich majstrov, kam chodí nakupovať materiál na maľovanie, si všimla sortiment, ktorý ju oslovil.
„Manželova mama mala narodeniny a ja som nevedela, čo pekné by sme jej mohli podarovať. Fantázia zapracovala a domov som si už niesla strieborné drôtiky s rôznofarebnými korálikmi. Zo začiatku to boli šperky jednoducho vyzerajúce. Z mnohých nepodarkov sa čoraz viac začali kryštalizovať výtvory, ktoré sa mi páčili. Získavala som zručnosť a skúšala ďalšie možnosti tvarovania drôtika v kombinácii s kamienkami a korálikmi rôznych tvarov a veľkostí,“ prezrádza Novovešťanka.
Najväčší záujem je o kúsky zo strieborného drôtika, ľudia prírodne založení si často vyberú medený náhrdelník či náušnice. Svoju tvorbu začína rozširovať o výrobky z farebných drôtikov.
„Každý kus, ktorý vyrobím, je originál. Nenájdete u mňa nič rovnaké. Námety mám vlastné, aj od priateľov. Fascinuje ma, keď vytvorím niečo pekné a páči sa to iným. Každým šperkom odchádza odo mňa kúsok srdca,“ vyznáva sa Silvia Cpinová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
