ivovaný a schopný zahrať divadlo. To bola prvá životná premiéra Petra Königa na doskách ochotníckeho divadla. O pár dní si pripomenie 50–ročné jubileum ochotníčenia.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. V letanovskom divadle pôsobil tri roky, odohral 9 postáv. Prvá postava v Moliérovej hre Chudák manžel mu vari najviac rezonuje v pamäti. V tom čase znova zaúradovala náhoda. „V krčme som sa stretol s vtedajším režisérom divadelného súboru Hviezdoslav a upísal som sa hviezdoslavovcom. Moja prvá úloha v súbore bola postava Harlekýna v Prefíkanej vdove od Goldoniho,“ uviedol P. König.
Divadlo je rehoľa
Jeho stretnutie s divadlom sám pokladá za ďalšiu z náhod. „Ako mladý som bol na jednom rakúskom filme. Bol to pokrokový film, lebo už bol vo farbe. Jeden chlapec túžil stať sa hercom, dostal sa ku kočovnej spoločnosti a dostal len úlohu sluhu. No zahral ho tak skvele, že zožal väčší aplauz ako hlavný hrdina. Povedal som si, že aj ja by som to raz chcel skúsiť. Klasik hovorí, že náhoda je blbec. No niekedy náhody sledujú istý cieľ a myslím si, že v mojom prípade bol dosiahnutý,“ zamyslel sa súčasný predseda DS Hviezdoslav, pre ktorého je ochotníčenie koníčkom a sebarealizáciou.
„Divadlo je rehoľa. Keď ho chce človek robiť poriadne, musí sa mu naplno venovať. Ján Sládeček, umelecký šéf a režisér Spišského divadla vraví, že približné divadlo je najhoršie, musíte ho hrať skutočne. A to je pravda. Nestačí byť talentovaný, pracovitý, ale i húževnatý a zvládať ten nápor. Divadlo nie je behom na krátke trate, je to maratón. Ja mám v ochotníčení zabehnutých nielen 42 km, ale už 50 a ak bude zdravie a pamäť slúžiť, rád by som v tom pokračoval,“ zdôraznil.
Jubilujúci DS Hviezdoslav
Zaujímalo nás, aká postava bola, či je pre P. König tá naj. „Opýtajte sa matky, ktorá má deväť detí, ktoré je jej najobľúbenejšie. Sú postavy, ktoré človeku viac zarezonujú. Samozrejme, prvé postavy v Letanovciach či v DS Hviezdoslav. Postavy v Solovičovej trilógii, ktorú sme hrali ako prví na Slovensku, v Hubačovej Starej dobrej kapele, ktorú okrem národného divadla hral len náš súbor. V Milčákovej klietke, kde som hral postavu Norberta, posadeného celý čas na vozíčku. Bola to skúsenosť. A potom je tu i Osvaldova hra Sólo pre bicie, ktorú sme premiérovali v roku 1972 a kde som hral vnuka. O 35 rokov neskôr sme sa k hre vrátili a už som hral úlohu starého otca. Bolo to zaujímavé,“ zaspomínal predseda súboru. Hviezdoslavovci si na rok pripomenú 80. výročie.
Súbor v súčasnosti hrá Viktora Eftimiu Človek, ktorý videl smrť. Jubileum si súbor pôsobiaci pri MKC tradične pripomenie premiérou. Ako potvrdil P. König, tých 50 rokov v súbore, medzi skvelými ľuďmi zbehlo ako voda. „Som rád, že je súbor aktívny. Pokiaľ budem vládať, rád by som ešte pár rôčkov ochotníčil ďalej a ak už vládať nebudem, aspoň prácu mojich kolegov budem pozorovať,“ dodal s úsmevom.
Počas dlhoročnej kariéry s P. König vyskúšal i agentúrne divadlo počas troch rokov a pôsobí aj ako hosť profesionálne Spišského divadla. V súčasnosti hosťuje v piatich inscenáciách.
⋌
Text k foto 1:
Text k foto 2:
Sólo pre bicie
Premiéra v roku 1972 na snímke s Máriou Lopatovou. FOTO: Ladislav Jiroušek
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
