Baníctvo. Odbor, ktorý naplnil životnú cestu významného človeka. Osobnosť spojená s rozvojom Spišskej Novej Vsi v 70. a 80. rokoch minulého storočia, Alexander Barčák, prednedávnom oslávil 90 rokov. Jeho meno sa navždy zapísalo do histórie spätej s baníctvom na Spiši a Gemeri.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Aj napriek vysokému veku má A. Barčák veľmi dobrú pamäť a náš rozhovor sa niesol v duchu súčasnosti a spomienok na baníctvo.
Narodil sa v roku 1921 v Mlynkoch ako najmladšie – šieste dieťa. Mladosť prežil v Rožňave, kde po dokončení gymnázia nastúpil do Rudných baní ako účtovník a popri zamestnaní študoval vysokú školu so zameraním na ekonómiu. O niekoľko rokov neskôr sa stal námestníkom a v roku 1970 ho vymenovali za podnikového riaditeľa Železorudných baní v Spišskej Novej Vsi.
Sociálne cítenie riaditeľa
Zoznam jeho aktivít je bohatý. Barčák sa neuspokojil len manažovaním v tom čase najväčšieho a ekonomicky najvýznamnejšieho podniku v regióne. Podporoval bytovú výstavbu na Spiši a Gemeri pre mladé rodiny, materské školy, pri dcérskych závodoch otváral zdravotné strediská. Podieľal sa na vybudovaní významných objektov v meste, športovej haly, zimného štadióna, domu kultúry a krytej plavárne.
Na podnikovom riaditeľstve zriadil výpočtové stredisko, ktoré bolo na tie časy unikátom a slúžilo ako školiace stredisko pre študentov stredných škôl. Zorganizoval zrazy dychoviek, spolupodieľal sa na mnohých výstavách nielen z baníckej oblasti.
Nečinnosť mu nesvedčí
Po 45 rokoch produktívnej práce v Železorudných baniach odišiel do dôchodku, ale i naďalej ostal činným. Pracoval v inštitúte výchovy v Hrabušiciach, popritom vykonával súdne znalectvo a poradenstvo v účtovníctve.
„Ako osemdesiatročný som sa rozhodol s aktivitami skončiť. Myslel som si, že je čas na oddych. Nečinnosť mi ale nerobila dobre, a tak som sa po pár rokoch začal venovať publikačnej činnosti. Som hrdý na to, že po 25 rokoch je konečne na svete kniha, ktorej vydanie som lektoroval. Volá sa Baníctvo mesta Spišská Nová Ves a autorom je Marián Jančura,“ listuje v knihe A. Barčák.
Útlm baníctva prežíva ťažko
Menej optimistický je k súčasnej situácii baníctva na Spiši. „Útlm baníctva a jeho postupnú likvidáciu prežívam ťažko. Bolo to živelné a nepremyslené a spôsobilo značné národohospodárske škody. Najmä pre východné Slovensko to má doteraz rozsiahle nepriaznivé dôsledky. Chápem, že vtedy a teraz sú iné podmienky, ale veci sa dali inak riešiť. Nemali sme sa dostať až do takej situácie ako teraz. Veď banícky stav bol vždy velebený. Takúto krízu niekoľkostoročné rudné baníctvo doteraz nepoznalo,“ tvrdí bývalý manažér.
Svoje úvahy predniesol aj na baníckej konferencii v referáte Predčasné rekviem za baníctvo, konanej minulý týždeň v Spišskej Novej Vsi.
Alexander Barčák spolu s manželkou Evou Alžbetou vychovali dcéru Evu a syna Alexandra. Dnes sa môžu pochváliť štyrmi vnukmi, vnučkami a jednou pravnučkou.
Fakty
Významné ocenenie
Za dlhoročnú celoživotnú prácu a osobný prínos pre rozvoj hospodárstva v odvetví železorudného baníctva ocenili Alexandra Barčáka čestnou plaketou ministra hospodárstva SR.
Toto najvyššie vyznamenanie, odovzdávané pracovníkom priemyslu, dostal ako tretí laureát v rámci Slovenska.
ešl
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
